Vyhľadávať v tomto blogu

pondelok 31. decembra 2012

Mlynické Solisko, Prostredný žľab, 30.12.2012

http://www.tatry.nfo.sk/

Konečne to vyzeralo, že sa nám podmienky a počasie umúdrili a tak vyrážame trochu popoliezať. Keďže sme toho túto zimu moc nepoliezli, vyberáme si niečo ľahké na rozchodenie sa. Spolu s nami ide ešte ďalšia trojka od nás a cesta pod stenu je celkom veslá. Na nástupe dáme malý bufet, ešte pokecáme a uháňame každý svojou cestou. Chalani si vybrali Zlatý pilier.
Už v prvej dĺžke (II) zisťujeme, že podmienky nie sú priam ideálne, no utešujeme sa vybranou obtiažnosťou. V druhej dĺžke malo byť kľúčové miesto (V), no nevyzerá to vobec vábne a preto ho obchádzame asi 5 m v ľavo asi štvorkovým výšvihom. Tretia dĺžka relatívne pohodová dvojočka, akurát sa to sem tam brodilo. Už som sa však tešil na ďalšiu dĺžku. Tu mal byť malý ľadík, no hneď ako tam nakúkam zisťujem, že tam akosi nie je. Skala je vyhladená platnička, ktorá sa nedá zaistiť a preto to obliezame radšej trávami vedľa (čo tiež nebola až taká výhra, ale aspoň občas bola motyka tutovo zabitá v zmrznutej trávičke). Ďalšie dĺžky už mali byť ľahučké, no až také ružové to však nebolo. Žľab bol v celku strmý a v každej dĺžke boli celkom zaujímavé výšvihy. Piata a šiesta dĺžka je zväčša snehová, no na sile a hlavne na morále nám nepridáva to brodenie.
Po dolezení na rebro pozeráme po chalanoch z vedľa, no zatiaľ nič. Nuž asi to dolezú potme (utešujeme sa). Z rebra traverz do ľahkého žľabu asi 50 m III (7. dĺžka) a potom nás čakajú už len dve jednotkové dĺžky na vrchol.
V žľabe však počujeme známy zvuk helikoptéry, ktorá však prelieta ďalej a tak tomu nedávame veľkú dôležitosť. Zamrazilo nás až keď sa vrátila, chvíľu pozeral našim smerom a potom začal nalietavať do miest, kde zhruba mali byť naši. Hlavou sa mi prehnalo všeličo. No hlavne, na čo to vlastne je dobré. Vykopal som si malú bezpečnú dieru v snehu, sadol som si do nej a trvalo to teda pekných pár minút, kým som si dal hlavu aspoň zhruba do poriadku a mohli sme pokračovať ďalej aby sme neurobili nejaký prúser. Po dolezení na hrebeň píšem všetkým sms, no žiadna odpoveď. Utešujeme sa, že to chalani zrejme nechceli siliť a keďže aj naša cesta nám trvala namiesto 3,5 hodiny skoro 6,5 , nechali sa radšej zviezť. Viem. Blbý nápad, ale ako uťešenie nám to vtedy prišlo najvhodnejšie :/
Na hrebeň sme doliezli zároveň so západom posledného slnečného lúča. Rýchlo nahádžeme veci do batohov a ponáhľame sa po hrebeni na Chatu pod Soliskom. Až tam som nesmelo zavolal jednému z chalnov a čakal, kto to zdvihne. Zdvihol. Zlá správa. Teraz už však vieme, že chalanisko bude (dúfam) OK, no potrvá to zrejme pár týždňov.   (správa HZS)
Nuž, aj v ľahkých cestách sa stávajú nehody. Niektorí si to uvedomíme až keď sa to týka nás prípadne kamarátov :( 

Takže v skratke (len za nás)
Kto: Duško, Peťo, ja
Kde: Mlynické Solisko
Čo: Prostredný žľab
Za koľko: vraj II/III skôr však III/IV
Ako dlho: vraj 3,5 hod, my však 6,5 hod (9 dĺžok 50-60m)

Viac foto: Tu
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/MlynickeSoliskoProstrednyZlab30122012

utorok 27. novembra 2012

Štrbský štít 25.11.2012



Kto by to bol povedal, že na konci novembra si ešte budeme užívať letnú lezenicu v Tatroch :)
V sobotu zisťujeme, že hore je inverzia a preto okamžite plánujeme a hľadáme, čo kde a ako by sa ešte mohlo dať. Duško mal celkom fajn nápad so Štrbským štítom. Na konci Mlynickej doliny a na Štrbskom som ešte nebol a tak hneď súhlasím. A ešte k tomu je tam akási nová, kratučká a hlavne ľahká cesta. No ideálna kombinácia na takýto, skoro už zimný, deň.
Z Bystrice odchádzame niečo po piatej ráno a po niekoľkých raňajkách na niekoľkých pumpách sme konečne na Štrbskom plese.  Berieme sa a ideme pomaly hore.
Po dvoch hodinkách sme pod stienkou. Pôvodný zámer bol len tak pre radosť si vyliezť jednu cestu (Zaťkovi k 30-ke, IV ), ktorá je len cca 2 mesiace stará. No ako tak kukáme do nie veľkej stienky, natískajú sa nám samé vhodné línie.  Duško si preto vybral ľavý pilierik. Je to pohodová, 3- dĺžková cestička s obtiažnosťami II/III , III, II. Keďže sme chceli skúsiť ešte aj moju líniu, utekáme rovno dole a plánujeme druhú cestičku. Nakoniec to bolo tiež veľmi pekné, 3- kĺžkové,  lezenie III+, V-, II. 
Nuž kto by to bol povedal, že na konci novembra sa ešte takto vyzabávame a aj voľačo nové vylezieme. No celkom to poteší, keď , hlavne takto neplánovane, si človek dá (a hneď dva) nejaké tie prvovýstupy :)

Takže v skratke:
Kto: Ja s Duškom
Kde: Štrbský štít
Čo: Ľavý pilierik, III, 1,5 hod
      Stienkou, V-, 1,5 hod.

Heslo: Pamätaj! Nejde o obtiažnosť. Ide o to, že cesta, ktorú si si vybral, je tvojou cestou a jediné, čo ťa má zaujímať je to aby táto cesta napĺňala teba...

Viac foto tu: Foto z akcie
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/StrbskyStit2512012?authuser=0&feat=directlink


utorok 23. októbra 2012

Batizovský štít, Kuttove platne V-, 22.10.2012

zdroj: www.tatry.nfo.sk
 

Uf veru dávno som sa už zberal do tejto krásnej cesty, no akosi mi to nikdá nevydalo. Výhovorky parťákov typu: ďaleko, dlho, ťažké, už som to bol... :) , ma už dosť dlho hnevali a tak sme sa s Duškom doholi, že ideme stoj čo stoj, kým je (možno aj posledná) perióda pekného počasia, babie leto láka von a farbami hrá celý svet. Nuž a pridal sa ku nám aj Daník a Lydka, takže partia zas celkom slušná :)
Niečo pred siedmou pristávame v Hágoch, nahádžeme na seba bágle a aj keď sa nám veľmi nechce, pálime hore hádam najstrašneším chodníkom v Tatrách :) Na naše prekvapenie sme po 2 hod a 40 min. pod nástupom. Do steny sa nádherne opiera slniečko, je takmer bezvetrie a nad hlavami obloha vo farbe RAL 5024 (plech:) Dohadujeme sa čo a ako a Daník s Duškom idú ako prví. Predpoklad je, že my s Lydkou budeme trochu pomalší a preto nech aspoň hľadajú cestu.
Prvé 3 dĺžky sú úplne jasné. Menšia diskusia nastala až v 4. keď sa nám nezdal ten Daníkov variant s traverzom. Tu odporúčam zo štandu cca 4 m rovno hore, potom ešte asi 3 m do platne (stále rovno hore, vymyté vaničky) a prvou vodorovnou puklinou v platni sa ťahať doľava cca 5 m. Potom to už je jasné. Potom nás čakali ešte 3 ľahšie dĺžky na hrebeň a keďže D+D+L neboli ešte na vrchole, pokračujeme ďalej na vrchol rebrom. Teda ani nie tak rebrom, ako skôr severnou časťou steny. S posledného štandu (jeden borhák) zliezame asi 8-10 metrov dole na police (II/III) ktoré ubiehajú do kúta spadajúceho zo Z vrcholu. Ním hore späť na hrebeň, ktorým pokračujeme na západný vrchol. Z neho 1x zlanenie  (15 m) do štrbiny medzi vrcholy a odtiaľ ešte 15 m na hlavný, východný, vrchol.
Zostup zo Z vrcholu: Pokračujem ďalej na východ. Nejdeme však priamo po rebre (videl som tam nejaký zlaňák), ale pozdĺž hrebeňa z jeho severnej strany (pozor miestami už sneh a ľad). Asi po 80 metroch  sa dá prejsť na J stranu a odtiaľ je už vidieť do Z Bat. sedla., odkiaľ už ide chodník dole žľabom. Zo sedla priamo dole na juh. Pri pohľade dole žľabom bude vidieť, ako sa rozdeľuje na 3 menšie. TREBA SA VYBRAŤ TÝM PROSTREDNÝM a bude to v pohode. Je tam síce ešte trochu zliezania, no nie je to žiadna tragédia. Pod nim je už znateľný chodníček, ktorý nás vedie priamo pod stenu kde sme po šiestich hodinách od nástupu.
Tož velice som zostal prekvapený, keď som rátal metre, prečo nám to tak dlho trvalo. Na vrchol je to (podľa mojich výpočtov) 501 m lezenia + 1 zlaňák, takže sa človiečik aj celkom prebaví :)
Pod stenou dáme ešte malý bufet a pálime dole, nech stihneme zísť čo najďalej, kým nás tma neprikvačí a medvede v hore nebudú naháňať. Veru aj do spevu nám (poniektorým) bolo, keď sme sa v tej tme tmúcej v hore ocitli :) Nakoniec sme však po 12 hodinách šťastne späť pri aute a už stačí len nezaspať a hádam domov zájdeme... :)

Takže v skratke:
Kto: Daník, Duško, Lydka, ja
Kde: Batizovský štít
Čo: Kuttove platne
Za koľko: V-
Ako dlho: 4 hod + 1 hod vrchol + 1 hod zostup
Heslo dňa: Keď umrie krava za živa... :D

pondelok 17. septembra 2012

Javorový štít, Martinská, V, 16.09.2012

-->
Náš nákres cesty
Keďže pôvodné plány na Batizák akosi nevyšli, bol som veľmi rád, keď zavolal Daník, či reku voľačo spáchame v Tatroch. Na jeho plán, ísť na Javorák, ma ani (keďže som tam ešte nebol) nebolo treba veľmi nahovárať. V pláne bolo viacero ciest a ak by nám to časovo vydalo a aj počasie by sa bývalo zadržalo, možno by sme aj zo dve skúsili buchnúť. Človek však mieni a príroda mení :)
Nakoniec sa nás nazbierala celkom slušná kôpka (okrem nás ešte Peťo, Pišta, Tom a Janči) , ráno o pol piatej frčíme z Bystrice a po nejakej tej kávičke sme pred siedmou v Smokovci, kde už na nás číha výpalník s neodolateľnou túžbou rozdávať nejaké bločky a skásnuť nás :)
Prebalili sme teda cárachy a o 7:15 vyrážame smer Veľká studená. Pišta však nahodil šialené tempo a po dvoch hodinách sme pod nástupom a vyberáme si línie. Svätá štvorka si vybrala cestu Návraty V+ a my, keďže sme dúfali, že dáme dve cesty, nastúpili sme hneď vedľa do Cesty Martinčanov (V). Prvá naša dĺžka bola spoločná a tak trochu sme sa tlačili. No na prvom štande sa rozlúčime,  Daník už pokračuje krásnym kútikom (III/IV) a chalani odbočili viac doprava. Naša tretia dĺžka vyšla zas na mňa. Márne som dúfal, že kľúčové miesto vyjde na Daníka. Nado mnou sa zrazu ukazuje pekná platnička s kútikom, ktorým však tečie voda a všetko, čo sa dalo chytať a stúpať bolo mokré. Cvakám preto starú skobu (sám sa čudujem, ako som jej mohol dôverovať) nad ňou erárny čok (ten vyzeral skvele) a kúsok nad ním ešte krúžok. Ešte pár temp vo vode a z najhoršieho som von (teda aspoň som si to myslel. Skôr by som povedal, že z najhoršieho som vnútri :). Po pár metroch v ľahšom teréne som v krásnom, logickom kútiku.  Na ľavo je pilier a v pravo krásna platňa. Myslel som si, že týmto pádom obtiaže skončili (kútik/komínik je len 4-ka) Kút je však tiež mokrý a naviac ešte aj dosť lokrovitý. Snažím sa zakladať a cvakať všetko, no zväčša je to len plytvanie materiálom. Keď prichádzam na miesto s dvomi skobami (zhruba v polovici komíno- kúta) a dochádza mi vercajch, snažím sa štandovať, no vôbec to nevyzerá dobre. Skobám neverím, miesto to nie je dobré a doistiť sa to nedá. Preto aj napriek totálne rozhaseným nervom pokračujem ešte asi 8 metrov vyššie a keď sa dá, utekám radšej na pilier, kde to vyzerá už o mnoho lepšie a hlavne bezpečnejšie (tu bol náš 3. Štand). Na Daníka už potom vyšla krásna pevná skala, no hlavne bola suchá. Krásna dĺžka cca 58 m dlhá v pevnej skale. Potom už len jedna polovičná (cca 30m, II/III) dĺžka a po troch hodinách sme hore.
Keďže sme neverili mužíkom, ktorý nás smerovali skratkou pod stenu, zostupovali sme skoro cez vrchol povedľa hlavného hrebeňa na strane Streleckých plies až pod Javorové sedelo. Aj napriek tomu, že Daník už tadeto pred časom zostupoval, sme pre hmlu dosť ťažko triafali ten správny žľab. Nakoniec sa nám to však podarilo a skoro po dvoch hodinách sme opäť pod nástupom. Chalani však ešte bojovali vo vrchnej časti steny.
Pohrávali sme sa síce s myšlienkou na dve cesty, no zhodli sme sa na tom, že už nám prsty dosť omrzli a po takom zostupe by sme už v zdraví nemuseli odísť. Preto po krátkom bufete pod stenou volíme radšej plán „B“ a ustupujeme na Zbojníčku prehryznúť reku volajaké to pivko a hlavne sa zohriať. Po hodinke a pol píšeme chalanom a nakoľko už aj oni zostupujú, ideme dole aj my aby sme sa nevyčakávali.
Nuž asi budem písať teraz len za nás. Cesta Martinčanov je určite pekná cesta, len nie v takých podmienkach, ako sme ju mali my. Za sucha a so slnkom, opierajúcim sa do chrbta, si to viem predstaviť :) No bez citu v prstoch, drevenými nohami, v mokrej skale, v hmle a teplote okolo +2°C je aj toto cesta, ktorá (teda aspoň mňa) celkom slušne preverila :)
zdroj: www.tatry.nfo.sk
Takže v skratke:
Kto a čo:
Peťo, Tom, Pišta, Janík: Návraty, V+
Daník a ja: Cesta Martinčanov, V
Kde: Javorový štít
Ako dlho: 3 hod
Viac foto: Tu...
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/JavorovyStitCestaMartincanovV16092012#
 

streda 12. septembra 2012

Veľký Ganek, Západný pilier- Puškáš, V, 11.09.2012

-->
Už dva krát nás počasie z Rumanovej dolinky odohnalo, tak sme si, pre ďalší pokus,  vybrali posledný pekný deň pred prechodom frontu.
Už snáď štandardný odchod z BB, o piatej ráno, nás nezaskočil a normálne sme sa ráno zišli na čas. Niečo po pol siedmej už valíme z parkoviska na Popradskom, no cesta hore nám akosi pomaly ubieha. Na nástup nám to trvalo skoro 3 hodiny.
Vybrali sme si Západný pilier. Už dlhšie som to chcel vyliezť aj keď sa táto stena/ cesta zapísala do histórie horolezectva dosť smutným spôsobom. Hľadáme cestu, kade by to išlo a keďže pán Puškáš obľuboval logické línie,  nastupujeme tou najlogickejšou. Po chvíli však zisťujeme, že to asi nebude tá správna (bolo to o mnoho ľahšie, ako písal sprievodca, V), no v polovici tretej dĺžky sa už napájame na samotný pilier a po ňom je to už zrejmé.  Potom už len tri dĺžky a sme hore. Aj tu však mala byť dĺžka za V-, no ani tú sme nejak nenašli a to sme sa snažili ísť úplne po pilieri.
Aj napriek tomu, že to mala byť päťka a podľa nás to je skôr za IV / IV+,  je to pekná vzdušná cesta a tie výhľady stoja naozaj za to.
Cestou dole sme si v rámci kondičky  ešte vybehli na Rumanov štít a potom už len smer zaslúžené pivko na Popradskom :)
 
-->
Takže v skratke:
Kto: Duško a ja
Kde: Veľký Ganek
Čo: Západný pilier- Puškáš
Za koľko: písané V, skor však IV/IV+
Ako dlho: 3:15
Heslo dňa: Nestoj tak na kraji, ja sa bojím výšok...
Viac foto tu: Fotky z akcie 
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/GanekZapadnyPilierPuskasV11090212