Vyhľadávať v tomto blogu

nedeľa 25. marca 2012

Rysy, Žľabom, 24.03.2012


Tak nám to zas raz vyšlo trochu lepšie, ako sme čakali.
Vo štvrtok mali ísť chalani na Rysy, no mali byť komplet a aj  pre moje pracovné záležitosti, sa mne nedalo.
Preto hneď, ako sa dá, driapem od nich informácie hľadám parťákov a plánujem...
Vyšlo to :)
V sobotu skoro ráno odchod, trochu prechádzky a už aj ma klepe v prvom ľade :)
Nebudem sa radšej rozkecávať, aké to bolo. Bolo by to asi na dlho a možno by tým niekoho nudil :)
Takže len niečo krátko k podmienkam:
Počasie: teplo okolo 0- +2, bezvetrie, slniečko
Prvý ľad bol veľmi slušný, druhý relatívne fajn aj keď vplyvom oteplenia a výpeku slnka do steny, na nás furt niečo padalo (kúsky ľadu, malé skalky). A sem tam to aj trochu bolelo :) Tretí ľad, cez skalné okno už bol trochu vo vode, no stále sa to dalo. Cez štvrtý, cca 30 m dlhý, už tiekol celkom slušný vodopád a čím ďalej, tým to v ňom bolo horšie.
Snehy úplne úžasné, všetko držalo tutovo...
Nástup po tvrdom snehu, ktorý odmäkol až z Váhy smerom do Ťažkej, kde sa oprelo slniečko. Potom zas betón.
Zostup z Váhy, poobede, už sa to trochu brodilo, no dalo sa to vydržať.

Trochu k časom:
Popradské pleso zastávka – Váha... 2,5 hod, pod stenu cca 1 hod., cesta 3,5 hod., zostup Popradské pleso 1:15 + dole späť na zastávku cca 30 min. Od auta k autu aj s vyžieraním 12 hod :)

Takže v skratke:
Kto: Peťo B., Maťo, moja maličkosť
Kde: Rysy
Čo: žľabom
Za koľko: písané V, podľa mňa však ľad 3/3+ sneh do 70°
Ako dlho: 3,5 hod
Heslo dňa: Lenin tu bol, Daník tu bol a čo sme my o voľačo horší :)

Viac foto tu:

sobota 17. marca 2012

Veľký Mlynárov žľab 16.03.2012

Už od utorka sme číhali na podmienky a vymýšľali plán na ďalší výjazd. Nakoniec padla voľba na piatok a Bielovodskú dolinu.
Už pred pár rokmi som na nete našiel nejaké fotky z Mlynárovho veľkého žľabu a už vtedy mi učaroval. O to viac som bol rád, že sme sa vybrali do tejto, trochu vzdialenejšej, časti našich krásnych Tatier.
O tretej ráno odchádzame z BB a niečo pred šiestou opúšťame pohodlie auta na Lysej Poľane. Cez Bielovodskú, pod nástup nám to trvalo cca 2,5 hod. Pod stenou dáme malý bufet, nahodíme na seba vercajch a o deviatej naliezame.
Už pri vstupe do žľabu na nás panajú malinké krištáliky ľadu, čo značí, že slnko, ktoré pečie do okolitých skál, sa nám ešte môže postarať o zábavu.
Prvú polovicu žľabu ideme sólo a malé ľadové výšvihy netreba istiť. Škoda len, že sa začínajú objavovať malé spontánne lavínky z mokrého snehu. V strede žľabu, pod kľúčovým ľadovým výšvihom sa však pustila trochu väčšia, ktorá mi teda na morále nejak nepridala. Na malé potoky snehu, ktoré tiekli žľabom sa ešte zvyknúť dalo, no toto pripomínalo sôr malý vodopád. Aj svojim zvukom.
Počkali sme, kým to prefrčí, naviazali sme sa a ľad sme prebehli rýchlo. Nad nim boli skaliská osvietené slnkom, z ktorých padal topiaci sa sneh a ten bral so sebou aj ten zo žľabu.
Od tohto miesta to už bolo relatívne super. Už len strmé snehy, jeden malý mixový výšvih tak za II a po štyroch hodinách sme v sedle. Viktor a ja sme boli neskutočne radi, že pred nami išiel Daník s Peťom a prešľapali nám stopu.Klobúk dole pred Daníkom, ktorý zapol forsáž a drel hore ako buldozér :). V sedle dáme malé občerstvenie a ideme si ešte vybehnúť na vrchol (cca II). Teda poviem vám, tie výhľady odtiaľ stáli za to. Niečo neskutočné. No hlavne keď sa človek pozrie dole a 800 metrov priamo pod sebou vidí nástup... Až vtedy som si uvedomil veľkosť tejto steny.
Trochu sa pokocháme a vraciame sme sa späť. Rozhodli sme sa zostúpiť do Žabej Bielovodskej dolinky, lebo žľab vedúci dole, nebol vystavený až takému výpeku a preto tam bol o veľa stabilnejší sneh. Od Žabích Bielovodských plies vedú dole nejaké stopy, ktoré nám pomohli sa zorientovať a nájsť správnu cestu. Inak by sme asi trochu hubárčili :) Aj keď sme sa trochu obávali, či to vôbec stihneme všetko za vidna, po jedenástich hodinách makania sme už na pivku v Lysej :)
Ešte snáď niečo k podmienkam:
1.) Pred nami to, podľa informácií chalaniska z bufetu na Lysej, liezlo tento rok asi 9 ľudí a podmienky mali super. My sme sa brodili od členkov až po kolená. Je to zrejme tým, že sme nastúpili trochu neskôr, ako bolo zdravé.
2.) Pozor na spontánne lavíny. Pri odmäku sa to sype celkom slušne. Radšej nastúpiť o siedmej a bude to v poho :)


Takže v skratke:
Kto: Daník, Peťo B., Viktor a ja
Kde: Bielovodská dolina, Mlynár
Čo: Veľký Mlynárov žľab
Za koľko: ľad 2/3 sneh do 60°
Ako dlho: žľab 4 hod + cca 1 hod na vrchol Mlynára

Viac foto tu:
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/MlynarVelkyMlynarovZlab16032012

streda 7. marca 2012

Vysoká 06.03.12 Dobrucki-Pierzchalanka, V, 4 hod

Nejak sa nám s Peťom, zas po dlhšom čase, podarilo urvať od každodenných povinností a vybavili sme si voľno na jeden krátky výjazd. Nakoľko ešte nik z nás nebol na Vysokej, rozhodli sme sa preto, že teda pôjdeme opáčiť tento krásny kopec. Pôvodne sme chceli ísť niečo zo severu, no keďže sme trošku zdarebneli a kondička je úplne v troskách, rozhodli sme sa pre kratší variant z Rumanovej dolinky (východ).
Krátko po šiestej ráno vyrážame z parkoviska na Popradskom. Pobalíme, oblečieme a valíme hore. Nástup cez Zlomiskovú dolinu je na totálne tvrdom snehu, no cestou hore ešte nebolo treba obúvať mačky. Čo však čert nechcel, nejak sa nám rozfúkalo a vietor v kombinácii z nie veľmi optimálnou teplotou nás celkom slušne preveril. V rumanovej dolinke sme okolo 9:30 a snažíme sa nejak rozohriať aby sme sa aspon poobliekať mohli. Nakoniec sme to však rozchodili a okolo desiatej nastupujeme.
Pôvodne sme chceli liezť Puškáša (III/IV), no nakoľko sneh vyzeral byť ako betón, rozhodli sme sa pre ťažsiu cestu Dobrucki/ Pierzchalanka (V). Cesta vyzerá neskutočne logicky a preto pálime rovno hore.
Spodné dĺžky sú na strmom snehu a aby sme nestrácali čas, ideme sólo, pokiaľ to pôjde. Prvý skalný prah celkom púšťa, no ďalší je už o dosť nepríjemnejší. Hladká skala olepená malými fliačikmi ľadu o veľkosti dlane a keď sa aj našiel nejaký ten chyt / stup, tak bol opačne otočený. Bolo by to krásne, ale v lete v lezkách... Peťo ho síce preboxoval, no keď mu vyleteli nohy, mne skoro vyletelo niečo iné, ale do trenclov :). Preto mi hádže lano a odtiaľ už ideme naviazaný. Ďalší výšvih vyšiel na mňa. Podľa sprievodcu to mal byť snehový kút zakončený previsnutým balvanom. Sprievodca neklamal a tak si zas krochkám slasťou až do momentu, keď zistím, že snehy nad výšvihom nedržia a mne sa nejak lietať nechce :) Nuž ustál som to ďalej zas len po snehu až pod kľúčový úzky kútik, ktorý vyšiel na Peťa. Celkom sa tam chudáčisko vytrápil, nakoľko kút mal byť vyľadnený, no zas až tak monebol. Celkom rýchlo to však prebojoval a už za ním valím aj ja. Teda poviem vám, väčšiu zábavu som už dávno nezažil. Asi v polovici kútika mi neskutočne omrzli ruky. Rukavice z Rempa za 5 € sklamali, no hlavne že v batohu boli normálne zimné. Pri Peťovi si trochu ponadávam (tí, čo ma poznajú, tak si asi vedia predstaviť :), rozmasírujem ruky a pálime ďalej už zväčša na čistom snehu. Po toto miesto bol sneh celkom dobrý, odtiaľto sa to už začína celkom slušne brodiť. Keby sme to liezli na lanové dĺžky boli by to cca 4 dĺžky na snehu a ešte jedna mixová (tak cca II/III) do sedla a potom už len čistý sneh na východný vrchol Vysokej, kde sme o druhej poobede.
Odtiaľ jeden malý (cca 20 m) zlaňák do sedla mezi vrcholy, pár metrov po snehu na západný vrchol a plán je splnený...
Zostupujeme centrálnym žľabom, ktorý je celkom slušne zlyžovaný, potom popri Dračom, Ošarpancoch... Ponáhľame sa na teplú zaslúženú polievočku. A po 12-tich hodinách na nohách sme konečne späť pri aute...


Takže v skratke:
Kto: Peter ... 2 ks :)
Kde: Východná stena Vysokej
Čo: Dobrucki/ Pierzchalanka
Za koľko: V
Ako dlho: Cesta 4 hod + 1 hod oba vrcholy

Viac foto tu:
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/Vysoka060312DobruckiPierzchalankaV4Hod#

Vysoka 06.03.12 Dobrucki-Pierzchalanka, V, 4 hod