Vyhľadávať v tomto blogu

streda 29. augusta 2012

Kežmarský štít, Ľavé vhľbenie IV, 29.08.2012


O divnosti predpovede, ktorú hlásili už pár dní vopred,  sa presvedčujeme hneď na Skalnatom plese. Skoro okamžite, ako sme vyšli z budovy lanovky, na nás začína padať čosi podozrivo známe a mokré :) Hneď utekáme pod strechu, reku totok sme si nedohodli. No ale usmialo sa na nás zasa raz šťastie a po najkratšom daždi (ktorý mimochodom trval cca 20 sekúnd) to vyzerá, že sa aspoň na nástup doplazíme :) Tož šliapeme teda, kým sa reku dáždik nevráti.

O asi 45 minút sme pod stenou. )Ludko a Peťo sa vybrali opáčiť Birkenmajera a my s Duškom sme zvolili pána Puškáša, ktorý nás ešte nikdy nesklamal. Ľavé vhĺbenie začalo presne podľa popisu. (cca 10 m nad nami je viditeľný borhák). Ďalej cesta pokračuje snáď najlogickejšou možnou líniou, ktorá tu je. V každej dĺžke sú tak 3-4 borháky a štandy sú prenádherné. Po šiestich dĺžkach sa naša cesta napája na Birkenmajera. Tu sú tiež občas nity a štandy taktiež excelentné. Netreba to snáď ďalej ani opisovať, preto že je to jedna úžasná ľahučká, logická cesta v nádhernej veľkej stene a bolo by hriechom ju vynechať.

Takže len v skratke:
Kto: Dušo , Peter
Kde: Kežmarský štít
Čo: Ľavé vhĺbenie- Puškáš
Za koľko: IV
Ako dlho: cesta 3 h + vrchol 1 h (aj s bufetom)
Ľudko a Peťo B: Birkenmajer IV, 6 hod

Viac foto tu: Link na foto
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/KezmarskyStitLaveVhlbeniePuskas29080212#
Kezmarsky stit, Lave vhlbenie Puskas 29.08.0212

pondelok 20. augusta 2012

Dachstein – Pichlweg IV, 18.08.2012





Tento príbeh sa začal písať sám asi pred ôsmimi rokmi, keď som počul o jednom nádhernom kopci zvanom Dachstein. Netrvalo dlho a už som mal v rukách fotky jeho úžasnej južnej steny, ktorá ma hneď uchvátila, no keďže som vtedy mal veľmi chabé skúsenosti s veľkými stenami, rešpekt mi nedovolil sa do takého niečoho pustiť. Čas však dozrel, voľačo sme potrénovali, niečo sa aj podučili, tak sme sa teda rozkývali a hybaj ho teda opáčiť, či to vydá.

V piatok ráno o piatej odchádzame z Bystrice a o druhej poobede už stúpame na chatu Sudwandhutte, kde sa ubytujeme a utekáme obzrieť si nástup. Pod stenou sme dosť prekvapený, koľko snehu je pod našou cestou. Najhoršie na tom je však to, že sú tam tri obrovské trhliny, ktoré sme si nie celkom istý, ako ich preskáčeme. Dáko to hádam preklepeme :) V sedle nad feratou Anna si ešte chvíľu posedíme a hľadáme nejaké výrazné body vôli orientácii. Cesta je však odtiaľto úplne jasná, tak sme kľudní. Po návrate na chatu prichádza ďalšia partia z BB a tak bude hádam veselo. Škoda že sme nemohli dlho vysedávať lebo neviem, ako by sme ráno vstávali. Preto si dáme len po pár piviek a za dve papule :)

Piatkové ráno to začína na chate žiť už okolo štvrtej. Nechce sa nám, no musíme vsať aby sme stihli všetko v pohode ešte za vidna. Po malých raňajkách, teda čajíku lebo viac mi ako si, asi zo strachu, nepustilo, o piatej opúšťame chatu a pred nami je dvojhodinový nástup s nie veľmi ľahkým batohom. Okolo siedmej sme už nachystaný pod stenou a rozlúčime sa s Viktorom a Ľudkom, ktorý si vybrali cestu Serpentína ( 6+) a s partiou Daník, Mirko, Duško, Peťo a Tom, čo išli do Stenerweg-u (5+). Sneh, ktorý včera vyzeral tak na 50 metrov nás akosi prekvapuje. Je akýsi dlhší, ako sme predpokladali a je to na cca 3 dĺžky, kde pred koncom nastupuje zaujímavé zlezenie do trhliny a prekrok do skaly. Tu už mačky idú dole a traverzujeme pomedzi odtrhy aby sme sa dostali na nástup. Nastupujeme súčaste s jednou nemecky hovoriacou dvojkou (čo sa neskôr ukázalo ako veľké štastie pre nás:) Už prvé štyri dĺžky je to celkom zaujímavé lezenie traverzov a (vraj) trojkových komínov. Aspoň to však nebolo orientačne náročné, ako ďalších cca 200 m (vraj 1-2), kde chvíľu ideme ešte v lezkách, no keď ma začínajú omíňať včerajšie otlaky, prezúvam radšej vibramy. Ešte cca 100 metrov a prichádza na rad veeeeľmi zaujímavý komín, do ktorého sa nie a nie pratať. Toto veru nie je dvojka. No vracať sa nebudeme, tak to musíme nejak prebojovať. V ďalšej dĺžke (ktorá mala byť mimochodom tiež 1-2) je nad nami je puklina, ktorá vyzerá, že by mohla pustiť. To už však šípime, že už sme mimo našej cesty, nakoľko sú tam nity a nemali tu byť. Z platničky sa vykľulo veľmi zaujímavé miesto (tak okolo 5) v torom som sa vo vibramách celkom aj potrápil. Hlavne keď som potreboval niečo založiť. Nad touto dĺžkou sa na štande stretávame s našimi nemeckými kamarátmi, ktorý zablúdili tiež. Sme všetci celkom radi, že sa vidíme. Chalanisko totiž volal svojmu známemu a ten ho usmernil. Za nami dolieza ešte jedna trojka (vraj nejaké lezecké legendy), ktorých vekový súčet bol cez 180 rokov a tí nás ešte usmernia ďalej. Po boji v platničkách som trošku skrvavený od ostrého vápenca a otlaky na nohách vyzerajú ako keby som sa za živa rozpadával. Ešte je však pred nami pár dĺžok na miesto zvané Pichlschritt, kde je miesto na bivak, pre nás na desiatu a kniha. Tu si dávame malú pauzu, vyťahujem lekárničku a snažím sa ošéfovať si nohy, nemeckým kamarátom ponúkame hroznový cukor a baba (keďže som ju pred chvíľou trošku zamazal krvou z ruky) mi za to na oplátku ponúka niečo špeciálne. Keď však zbadala nohu, pousmiala. Toto asi neošetrím :). Po krátke pauze musíme páliť ďalej. Pred sebou máme ešte desať dĺžok a nie je čas, strácať čas. Cesta je už však zrejmá a obťiažnosti sedia, takže si to už začíname vychutnávať. O ďalšie dve hodinky sme už na hrane, kde je koniec cesty a dohadujeme sa s Duškom, či stíhame vrchol alebo nie. Nakoľko nám povedali, že hore je to ešte asi 1-1,5 hodiny a zostup cez 4 hodiny, nechceme sa niekde zamozať po tme a radšej zvolíme priamu cestu dole.
Zostup vedie feratou priamo na ľadovec cca 20 min a potom cca 10 min. rovno na chatu Seethalerhütte. Tu sa dá prespať, no keďže sme nemali rezervácia, chceli sme zísť až ku autu lebo sme ešte v nedeľu chceli ísť aspoň nejakú feratku, dáme si len pivo, napíšeme Viktorovi, že zostupujeme bez vrcholu a ponáhľame sa dole. Po ľadovci je vyratrakovaná bezpečná cesta, taže to ide rýchlo. Vrchnú stanicu lanovky obchádzame z ľava (pohľad zo severu) na feratu (obtiažnosť A/B), ktorou vedie zostup. Po asi 200 metrovej ferate nastupuje snáď nekonečný kľukatý chodník späť na Sudwandhutte. Po štyroch hodinách sme radi, že sme späť na chate, kde nás už čaká Viktor s Ľudkom, ktorý kvôli zlej orientácii v ceste radšej po šiestich dĺžkach zlanili. Trochu sa najeme a valíme k autu na parkovisku pri spodnej stanici lanovky (cca 30 min.) Duško otvára lahvinku slivky a vyzerá to pekný večer :)

V nedeľu sa nejak zo spacákov neponáhľame. V kľude vstávame, dáme raňajky a v rámci tréningu si dáme jednu kratučkú feratku (Anna- obtiažnosť C/D), ktorá je len 30 min. od Sudwandhutte (1 hod z parkoviska). Ferata je osadená do cca 300 metrovej stienky a končí asi 200 metrovým, ľahkým, hrebienkom. Vybehli sme ju za niečo cez hodinku a je to ideálna vychádzka na vyklusanie po včerajšku :) Odtiaľ už známou cestou na chatu, obed, späť ku autu a hybaj domov :)

Nuž a na záver by som sa chcel poďakovať hlavne Ľudkovi za jeho nesmierne užitočné rady o zostupe, Viktorovi za perfekný čajík, Duškovi za to, že ma istil ako svojho a v neposlednom rade aj naším nemecky hovoriacim kamarátom za navigáciu v ceste a ochotu poradiť. Ďakujem vám kamaráti, že som tu mohol byť práve s vami a že ste mi pomohli splniť si ďalší z mojich snov :) 

Niečo málo k časom:
BB – Ramsau am Dachstein (až k lanovke): 580 km, 7 hod
Parkovisko – Sudwandhutte: 30 min
Sudwandhutte- nástup pod stenu: 2 hod
Zostup Dachstein- Sudwandhutte: cca 4 hod

Ceny:
Ubytovanie Sudwandhutte: 16 €
Guláš: 5,3 €, Pivo 3,9 € (len to najdôležitejšie :)
Ubytovanie Seethalerhütte: OAV 10 €, ostatni 20 €

Takže v skratke:
Kto/ čo: Duško a ja- Pichweg IV (24 dĺžok)
Viktor a Ľudko- Serpentine VI+
Daník, Mirko, Duško, Peťo a Tom – Steinerweg V+
Ako dlho: 7 hod

Viac foto tu:  Fotky z akcie 
Dachstein, Pichlweg 18.08.2012

Užitočné informácie, ktoré sa možno hodia:
Počasie pre Dachstein
Feraty v okolí
Ramsau am Dachstein
Sudwandhutte a chaty v okolí
Sprievodca Pichlweg
Sprievodca Steinerweg