Vyhľadávať v tomto blogu

pondelok 17. septembra 2012

Javorový štít, Martinská, V, 16.09.2012

-->
Náš nákres cesty
Keďže pôvodné plány na Batizák akosi nevyšli, bol som veľmi rád, keď zavolal Daník, či reku voľačo spáchame v Tatroch. Na jeho plán, ísť na Javorák, ma ani (keďže som tam ešte nebol) nebolo treba veľmi nahovárať. V pláne bolo viacero ciest a ak by nám to časovo vydalo a aj počasie by sa bývalo zadržalo, možno by sme aj zo dve skúsili buchnúť. Človek však mieni a príroda mení :)
Nakoniec sa nás nazbierala celkom slušná kôpka (okrem nás ešte Peťo, Pišta, Tom a Janči) , ráno o pol piatej frčíme z Bystrice a po nejakej tej kávičke sme pred siedmou v Smokovci, kde už na nás číha výpalník s neodolateľnou túžbou rozdávať nejaké bločky a skásnuť nás :)
Prebalili sme teda cárachy a o 7:15 vyrážame smer Veľká studená. Pišta však nahodil šialené tempo a po dvoch hodinách sme pod nástupom a vyberáme si línie. Svätá štvorka si vybrala cestu Návraty V+ a my, keďže sme dúfali, že dáme dve cesty, nastúpili sme hneď vedľa do Cesty Martinčanov (V). Prvá naša dĺžka bola spoločná a tak trochu sme sa tlačili. No na prvom štande sa rozlúčime,  Daník už pokračuje krásnym kútikom (III/IV) a chalani odbočili viac doprava. Naša tretia dĺžka vyšla zas na mňa. Márne som dúfal, že kľúčové miesto vyjde na Daníka. Nado mnou sa zrazu ukazuje pekná platnička s kútikom, ktorým však tečie voda a všetko, čo sa dalo chytať a stúpať bolo mokré. Cvakám preto starú skobu (sám sa čudujem, ako som jej mohol dôverovať) nad ňou erárny čok (ten vyzeral skvele) a kúsok nad ním ešte krúžok. Ešte pár temp vo vode a z najhoršieho som von (teda aspoň som si to myslel. Skôr by som povedal, že z najhoršieho som vnútri :). Po pár metroch v ľahšom teréne som v krásnom, logickom kútiku.  Na ľavo je pilier a v pravo krásna platňa. Myslel som si, že týmto pádom obtiaže skončili (kútik/komínik je len 4-ka) Kút je však tiež mokrý a naviac ešte aj dosť lokrovitý. Snažím sa zakladať a cvakať všetko, no zväčša je to len plytvanie materiálom. Keď prichádzam na miesto s dvomi skobami (zhruba v polovici komíno- kúta) a dochádza mi vercajch, snažím sa štandovať, no vôbec to nevyzerá dobre. Skobám neverím, miesto to nie je dobré a doistiť sa to nedá. Preto aj napriek totálne rozhaseným nervom pokračujem ešte asi 8 metrov vyššie a keď sa dá, utekám radšej na pilier, kde to vyzerá už o mnoho lepšie a hlavne bezpečnejšie (tu bol náš 3. Štand). Na Daníka už potom vyšla krásna pevná skala, no hlavne bola suchá. Krásna dĺžka cca 58 m dlhá v pevnej skale. Potom už len jedna polovičná (cca 30m, II/III) dĺžka a po troch hodinách sme hore.
Keďže sme neverili mužíkom, ktorý nás smerovali skratkou pod stenu, zostupovali sme skoro cez vrchol povedľa hlavného hrebeňa na strane Streleckých plies až pod Javorové sedelo. Aj napriek tomu, že Daník už tadeto pred časom zostupoval, sme pre hmlu dosť ťažko triafali ten správny žľab. Nakoniec sa nám to však podarilo a skoro po dvoch hodinách sme opäť pod nástupom. Chalani však ešte bojovali vo vrchnej časti steny.
Pohrávali sme sa síce s myšlienkou na dve cesty, no zhodli sme sa na tom, že už nám prsty dosť omrzli a po takom zostupe by sme už v zdraví nemuseli odísť. Preto po krátkom bufete pod stenou volíme radšej plán „B“ a ustupujeme na Zbojníčku prehryznúť reku volajaké to pivko a hlavne sa zohriať. Po hodinke a pol píšeme chalanom a nakoľko už aj oni zostupujú, ideme dole aj my aby sme sa nevyčakávali.
Nuž asi budem písať teraz len za nás. Cesta Martinčanov je určite pekná cesta, len nie v takých podmienkach, ako sme ju mali my. Za sucha a so slnkom, opierajúcim sa do chrbta, si to viem predstaviť :) No bez citu v prstoch, drevenými nohami, v mokrej skale, v hmle a teplote okolo +2°C je aj toto cesta, ktorá (teda aspoň mňa) celkom slušne preverila :)
zdroj: www.tatry.nfo.sk
Takže v skratke:
Kto a čo:
Peťo, Tom, Pišta, Janík: Návraty, V+
Daník a ja: Cesta Martinčanov, V
Kde: Javorový štít
Ako dlho: 3 hod
Viac foto: Tu...
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/JavorovyStitCestaMartincanovV16092012#
 

streda 12. septembra 2012

Veľký Ganek, Západný pilier- Puškáš, V, 11.09.2012

-->
Už dva krát nás počasie z Rumanovej dolinky odohnalo, tak sme si, pre ďalší pokus,  vybrali posledný pekný deň pred prechodom frontu.
Už snáď štandardný odchod z BB, o piatej ráno, nás nezaskočil a normálne sme sa ráno zišli na čas. Niečo po pol siedmej už valíme z parkoviska na Popradskom, no cesta hore nám akosi pomaly ubieha. Na nástup nám to trvalo skoro 3 hodiny.
Vybrali sme si Západný pilier. Už dlhšie som to chcel vyliezť aj keď sa táto stena/ cesta zapísala do histórie horolezectva dosť smutným spôsobom. Hľadáme cestu, kade by to išlo a keďže pán Puškáš obľuboval logické línie,  nastupujeme tou najlogickejšou. Po chvíli však zisťujeme, že to asi nebude tá správna (bolo to o mnoho ľahšie, ako písal sprievodca, V), no v polovici tretej dĺžky sa už napájame na samotný pilier a po ňom je to už zrejmé.  Potom už len tri dĺžky a sme hore. Aj tu však mala byť dĺžka za V-, no ani tú sme nejak nenašli a to sme sa snažili ísť úplne po pilieri.
Aj napriek tomu, že to mala byť päťka a podľa nás to je skôr za IV / IV+,  je to pekná vzdušná cesta a tie výhľady stoja naozaj za to.
Cestou dole sme si v rámci kondičky  ešte vybehli na Rumanov štít a potom už len smer zaslúžené pivko na Popradskom :)
 
-->
Takže v skratke:
Kto: Duško a ja
Kde: Veľký Ganek
Čo: Západný pilier- Puškáš
Za koľko: písané V, skor však IV/IV+
Ako dlho: 3:15
Heslo dňa: Nestoj tak na kraji, ja sa bojím výšok...
Viac foto tu: Fotky z akcie 
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/GanekZapadnyPilierPuskasV11090212