Vyhľadávať v tomto blogu

nedeľa 22. decembra 2013

Ďumbier, Kobyla III, 21.12.2013


Dnes sme sa z Ľudkom vybrali, zas po dlhom čase, na náš krásny Ďumbier. Podmienky nie sú ideálne no vraj to celkom fajn drží a preto nechávame naše plány otvorené.
Ráno radšej odchádzame z Bystrice skôr, t.j. o 05:00 aby sme si mohli vybrať, ak to bude možné, aj niečo dlhšie. Ráno o deviatej sme už v sedle, no akosi nás zaskočil nepríjemný severný vietor, ktorý so sebou bral malé čiastočky ľadu a snehu a keď toto všetko dobre trafí do tváre, celkom to aj zaštípe. Nuž zas sa predpoveď trochu netrafila. Preto si volíme krátku a ľahučkú cestu „Kobyla“. Dole Východným žľabom je snehu až žalostne málo, no pri troche opatrnosti to pomaly ide. Náš piler však nevyzerá až tak ľúbezne, ako som si ho po milé roky napozeral. Ak by sme sa rozhodli ísť priamo pilierom, tak by to bolo skôr letné lezenie v čistej skale, hlavne často dosť rozlámanej a keďže sneh ešte poriadne skaly nepreviazal, rozhodneme sa preto radšej nastúpiť vhĺbením asi 10 metrov od spodku piliera. Zo žľabu , nakoľko je málo snehu, nás čakal malý výživnejší, ale zato kratučký výlez po skale a potom už do klasických Ďumbierskych trávičiek. V druhej dĺžke sme už chceli ísť na pilier, no bolo ta tam už úplne ľahké a preto stále popoliezame pár metrov v pravo od ostria pilierika a vyhľadávame obtiaže :) Našli sme asi dve kratučké stienky a tam sme sa aspoň ako tak vyzabávali :) Tretia dĺžka je však aj naša posledná, je to už spoločná dĺžka s Baníkovým pilierom a po cca jeden a pol hodinke si už na vrchole vychutnávame nádherné inverzné počasie, mimochodom už bez vetra a hrejivé slnečné lúče. Rozmýšľame, či ešte niečo podniknúť, no po malom bufete podnikáme akurát tak výpad na Štefáničku na polievočku a štandardný horec :)
Tak takto nejak si predstavujem perfekte strávený predsviatkový deň :)
Takže v skratke:
Kto: Ľudko a ja
Kde: Ďumbier
Čo: Kobyla
Za koľko: III
Ako dlho: cca 1,5 hod.
Viac foto: Tu

pondelok 2. decembra 2013

Slavkovská kopa, variant Stredom trojuholníka III 01.12.2013



 Je to už dosť dávno, čo som sa žiadnemu pohybu vôbec nevenoval, no už by bolo načase trochu rozhýbať zdrevenené kosti. Pred celkom slušne vyzerajúcim víkendom preto poškuľujem po niečom ľahučkom, no hlavne blízkom. Ako na potvoru volá Duško, že čo tak do Tatrou kunúť niečo. Nuž a keďže pred časom sa aj Ľudko hlásil, padne vhod ľahučká cesta, ktorá nie je veľmi dlhá a nie je ani ďaleko. Tak nám napadlo, že Stredom trojuholníka by to snáď šlo.

Nejak sa nám nechce vstávať a preto volíme odchod z BB o piatej ráno. Pod stenu nám to s mojou „úžasnou“ kondíciou trvalo tri hodiny. No aspoň sme si pokukali, ako nám začínajú pekne ľadíky vytekať. Snehu v doline je ešte málo. Miestami možno tak do pol metra. No keď zídeme s chodníka, brodí sa to občas, tam kde to nie je ufúkané, až po kolená. Netrvalo to dlho a po chvíli sme už pod stenou. Obávame sa, že voľné skaly v komíne ešte nebudú previazané a pemrznuté snehom a preto nastupujeme asi 20 metrov v pravo po snehoch a trávach. Sneh síce bol ufúkaný, no aj tak veľmi nedržal. Trávy boli síce v celku tutové, no miestami bolo treba k nim sa prekopať cez cca 20- 30 cm snehu. Ľadové glazúrky síce boli, no po prvom záseku celé opadali :( Preto nás to trochu zdržiavalo. Nakoniec sme natiahli štyri totálne plné dĺžky, miestami aj 65 m dlhé (podotýkam že s 60 m lanom:) a jednu cca 30-35 m. Istenie v celku obťiažne, no nepadali sme :) Sem tam sa aj skobka hodila.
Po vylezení „trojuholníka“ nám ešte do sedla zostával nejaký kúsok cesty, ktorý je spoločným výlezom viacero ciest, no nakoľko čas pokročil (mali sme strop 14:30) otáčame to radšej. Z rebra to bol jeden asi 40 m zlaňák a sme v žľabe, kde to už ide dole samo (občas aj po zadku, no je to aspoň rýchlejšie :)
Potom už len zápitok na Zbojníčke a hybaj ho dole, samozrejme ako inak ako po tme a samozrejme pri jednej a pol čelovke. Nuž načo si skontrolovať baterky :)

Takže v skratke:
Kto: Ľudko, Duško a ja
Kde: Slavkovská kopa
Čo: náš variant Stredom trojuholníka
Za koľko: II / III
Ako dlho: 3,5 hod
Heslo dňa: aj som sa vám to bál povedať, ale teraz už môžem...

Viac foto: Tu


.

pondelok 9. septembra 2013

Pyšný štít, JZ pilier IV, 07.09.2013


Už dávnejšie som poškuľoval po jednom z pyšne sa týčiacich štítov našich krásnych Tatier, hrdo stojacom po boku Lomnického. Nebolo mi veľa treba aby som sa hneď nechal nahovoriť na túto krásu a po prečítaní si pár článkov som už bol pevne rozhodnutý, že toto musím raz ísť. Keďže ja však cesta jedna z tých dlhších, bolo treba už len vyčíhať perfektné počasie, samozrejme aj voľno a ide sa na to.
Celý týždeň sme štandardne kombinovali, kto s kým, kedy a ako, no nakoniec to vyšlo na Daníka. V sobotu ráno budík ešte ani poriadne nestihol zazvoniť a ja som vyskočil z postele ako rybka. O pol piatej odchod z BB a so štandardnou kávou na pumpe a prebalením cárachov na parkovisku v Smokovci, opúšťame teplo auta o 6:20 a hybaj do príjemnej dvoj stupňovej teploty. Cesta hore dolinou ubiehala celkom rýchlo asi pre to, že nám bola teda riadna kosa. V doline veľa ľudí nestretávame a po niečo trochu cez dve hoďky sme už pri Terinke. Posledný raz kukneme na nástup a utekáme rovno tam.

Nástup na pilier je dobre ukrytý v rokline pod nim. Tam ešte chvíľu počkáme, kým sa doň oprie slniečko no aj tak nám v prvej dĺžke ešte poriadne prsty omŕzajú. Prvé štyri dĺžky sú pekné štvorkové lezenie a po nich sa pilier položí a ďalej je to miestami chodecký terén a miestami tak II / III, ktorý už ideme súčasne. Snažíme sa preto čo najviac ísť po rebre a miestami sa nám pripletie ešte aj nejaká tá štvoročka. Po polovici cesty sa mi však zdá, ako by to nemalo konca kraja. Fakt je to dosť dlhé, no po niečo cez troch hodinách stojíme na vrchole a vychutnávame si excelentné výhľady, kým kľud nepreruší zvuk helikoptéry. Potom už radšej ideme dole. Rozhodli sme sa, že na zostup sa vydáme po Jordánke smerom na Lomničák. Z vrcholu dávame dva cca 20 m zlaňáky a sme v Bachledovej štbine. Tu už je pár ľudí a asi 30 m pod nami v žľabe zranený poliak. Zisťujeme, čo sa mu stalo, či potrebujú pomoc a či majú lekárničku. Vtedy už zas prilieta helikoptéra a pomoc je už blízko... Pokračujeme teda ďalej Jordánkou po reťaziach až prídeme pod posledný úsek na Lomničák. Trochu sme zišli z cesty a v jednom z komínov nás  prekvapí celkom slušný ľad. Nuž kto by to bol čakal ešte v lete :) Napojíme sa teda radšej na reťaze a popri nich sme hore za chvíľku. A máme dnes ďalší vrchol. Tu dáme pivko, veď už si hádam zaslúžime a zostupujeme smerom na Skalnaté. Nad Lomnickým sedlom to strhneme prudko doprava (v smere zostupu), zbehneme po reťaziach do Teryho kuloáru a nim blúdiac dole až späť do Malej studenej. Na chodníku už sme aj celkom unavený, tak sa na Zamke zastavíme len na čajík a malý horček a hybaj dole na parkovisko. Tam už som total rozbitý.

zdroj foto: http://www.vetroplachmagazin.sk/
Aj keď obťiažnostne to nebolo ťažké, tá dĺžka nás aj tak celkom dobre vytrápila. Celá táto sranda nám trvala od auta k autu rovných 13 hodín, no zážitok je z toho je fakt úžasný. Môžem to len odporučiť :)

Takže v skratke:
Kto: Daník a ja
Kde: Pyšný štít
Čo: JZ pilier
Za koľko: IV
Ako dlho: 3:15 hod

Viac foto: Tu
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/PysnyStitJZPilierIV07092013


nedeľa 18. augusta 2013

Velická stena, Cez výlom IV/V, 17.08.2013




I vybrali sa zas po dlhšom čase Pat a Mat do hôr. Výber tento raz padol na Granátovú stenu. Informácie sa však zháňali dosť ťažko, no slová „čiastočne preistené nitmi“ nás akosi povzbudili. Nuž prídu títo dvaja pod stenu a tu hľa, ukáže sa im dosť divný pohľad. Nástup mokrý (aj keď tri dni predtým nespadla ani kvapka) a s istením (však načo brať skoby do štvorky) je to tiež veľmi zlé. I zhodli sa veru tí dvaja, že nevedia, kto sa im o deti postará, keď sa volade dokaličia a otočili to skôr, kým by si mohli niečo vyčítať. Nuž nie je to zrovna cesta / stena, do ktorej by som sa rád vrátil.
A preto sme sa vybrali, dať si hlavy do poriadku niekde radšej do Velickej steny. Aj keď ja som to už pred časom liezol, Duškovi sa určite bude rátať. Preto si reku aspoň povariantíme a skúsime si čo najviac zaliezť. Spodnú časť steny sme preto nešli po trávach (ktoré sa aj tak dosť šmýkali), ale dali sme si to priamo do sedielka. Je to pohodová 4- ka a na rozlezenie celkom super. Zo sedielka je to už len a len krása. Prvá dĺžka (rátané od sedielka) pekná trojočka, v druhej krátky traverz do prava (15m, na konci nit) zakončený stienkou nad ktoru je ďalší štand (tu už 2 BH / hneď pod výlomom). 3. dl. Ďalej rovno hore, v pravo od výlomu peknou IV-kovou stienkou na ďalší štand. 4. dl. Traverz asi 5 m doľava za vyditeľný pilierik  IV- ( možno ísť aj priamo hore V-, no skala je dosť zamachovaná), priamo hore stienkou za vyditeľným nitom (pod nim 2 skoby 30 cm nad sebou). Pri nite prekrok do prava (to by malo byť to miesto za 5) a potom už ľahšie na veľkú plošinu, kde je ďalší štand. 5. dl. Cez dva skalné výšvihy (III) po tráve jemne doľava do viditeľného malého komína pri pilieri a ním bez väčších problémov (cca 4 m) hore. Sme na hrane, tu spakujeme laná a na vrchol je to už chodecký terén asi 40 m. Tu si dáme malý bufet, no keďže máme ešte trochu času, ideme si pozrieť možné zostupy z Granátovej lávky a možno, ak by sa nám ešte chcelo, dáme nejakú kratučkú cestu. To sa nám však nepodarilo. Preto to pod Bradavicou púšťame dole žľabom popod Opálovú stenu až na chodník do Velickej. Tam krátke ochladenie opuchnutých členkov v potoku a už aj sme na Sliezskom na pivku.
Takže takto sme my dopadli, keď sme sa vybrali niečo nového opáčiť :)

Takže v skratke:
Kto: Duško a ja
Kde: Velická stena
Čo: Cez výlom
Za koľko: IV/V
Ako dlho: 3 hod.
Viac foto: Tu

pondelok 5. augusta 2013

Vidlový hrebeň 03.08.2013

zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/

Krásne a až moc teplo tu dole nás popohnalo do vyššej výšky trochu sa ochladiť. Už štandardné dohadovanie na poslednú chvíľu a zasa zmätky kto s kým, čo a kde... :) Nuž to by sme hádam ani my neboli. Nakoniec sme sa nazbierali celkom slušná kôpka.
I stojíme si v peknom dlhom rade na lístky na lanovku v Lomnici a malý citrusík koluje aby nám čas rýchlejšie ubehol. Daník s Peťom S idú do Kežmaráku a my ostatní reku opáčime hrebeň Vidiel. Na Skalnatom sa rozlucime s chalanmi a pokračujeme do sedla. Odtiaľ asi hodinka na Lomničák a už aj zapíjame prvý dnešný vrhol príjemne vychladeným pivkom.
Odtiaľ asi 5 minút zostup za cvakania fotoaparátov krútenia hlavami okoloidúcich zchádzame do Medenej štrbiny, kde začína naša cestička. Naväzujeme sa na jednu polku a materialu mame tiež len tak aby sa nepovedalo. Prvá časť, Západná Vidlová veža, je ľahučká a postupujeme súčasne priamo hrebeňom. O hodinku sme už vo Vidlovom sedle. Tu sa už aj trošku lezie, no naše dĺžky 20-25 metrov nám to akosi začínajú predlžovať. Keď sa dá, ideme súčasne, no aj tak je treba spraviť 2-3 štandy. Z Veľkej Vidlovej jeden zlaňák 30 m a už bežíme ďalej pod Východú...  Na Východnú Vidlovú naliezame zo severnej strany. Je tam krátka (3m) jemnúčko previsnutá stienka so špáarkami (cca IV+), v ktorej si trochu pokrochkáme a po peknej platničke (IV) pokračujeme na vrchol (celkom 20 m). Na vrchu veže je borhákový štand. Od necho asi 10 metrov po hrebeni je zlaňák so slučiek (30m) a po ňom, priami na rebre, ešte jeden asi 8m. To už sme v Kežmarskej štrbine, kde kufrujeme laná a utekáme na vrchol Kežmaráku (miestami II cca 20 – 30 min). Na Kežmarský nám to kvôli krátkym lanám trvalo 5 hodín, ale zato sme si to celkom užívali :)
Z Kežmarského zostupujeme kasicky do Huncovského sedla a žľabom dole. Čas Kežmarák Skalnaté pleso 1,5 hod.

Odporúčaný materiál: Lano stačí jednoduché 60 m, sada čokov, 3-4 friendy, 5 expresov, slučky: 1x 180 cm, 2x 120 cm, 2x 100 cm, 3x 60 cm, lezečky netreba (podla uváženia)
 
Takže v skratke:
Kto: Peťo Č, Janík V, ja a Duško K
Čo: Vidlový hrebeň
Za koľko: II/V
Ako dlho: 5 hod (Lomničák – Kežmarák)
Viac foto: Tu

pondelok 29. júla 2013

Žltá stena, Korosadowicz, 28.07.2013

-->

 Akýmsi dobrým zvykom s Duškom je, že hneď po návrate od mora sa musíme ísť schladiť do hôr. A preto by sme toto pravidlo neradi porušili aj tento rok. Nuž ale čo čert nechcel, počasie je síce teplé, no búrky nám nedovolia nič ďaleké pokúšať. Preto padá výber na Žltú stenu a Korosadowicza.
Po siedmej po výdatných raňajkách opúšťame pohodlie auta a vyberáme sa slnkom zaliatou Malou studenou. Cesta ubieha akosi pomaly aj kvôli teplu a čiastočne aj kvôli opici, ktorá sa Duška akosi nexela pustiť :)
Nakúkame do steny a rozmýšľame ešte na Chroustom, no aj keď je úplne jasno, predpoveď nás predsa len trochu odstraší a ide sa podľa plánu. Niečo po desiatej naliezame do úvodných metrov. Prvá dĺžka (III) nám obom zaberie cca 20 minút a hneď utekám do ďalšej. Tá druhá je krátka len cca 30 m. Nech sa reku nemusíme niekde v stene tlačiť. Tretia je úžasná. Začína krásnym kútikom za IV a pokračuje traverzom IV-V. Na jeho konci štandujem na nite a staršej skobe, nakoľko lano už dosť drie. Štvrtá nám začína na vežičku, no v ľavej strane kútika sú dosť nebezpečné voľné bloky. Chvíľu netreba dýchať a ono podržia. Je však len otázkou času, kto ich chytí pôjde s nimi :/. Z vežičky ešte asi 8m traverz doľava (štand, ktorý sme už nepoužili) a potom asi 15 m na hrebeň ľahkým terénom (III).
Zostupujeme smerom na suť medzi Malú Žltú a Žltú stenu. Sú to dva 60 m zlaňáky a sme dole. Odtiaľ už len cca 10 min a sme opäť na nástupe.
Obláčiky sa akosi nakopili ba dokonca aj kvapôčka sem tam spadla. Nezdržujeme sa preto dlho a ideme rovno na Terynu. Cestou sa rozpršalo akosi viac a viac a dokonca sa už začalo aj búrkovať. Trochu premočený vpálime do chaty a prekvapenie ma skoro odrovnalo. Totál plno. Asi tak ako v MHD v špičke. Ľudia stáli ud dverí až do jedálne namačkaný ako sardinky a ani tam to nebolo lepšie. Dokonca aj na WC bolo plno. Otras. Búrka / nebúrka ide sa dole. Nad hangom sa schováme do bývalého bivaku a ďalšiu pol hoďku pokvasíme odrátávajúc čas od blesku ku hromu :) Celkove to trvalo asi len hodinku no nakoniec ešte aj slniečko predsa len vykuklo a usmialo sa na nás. Na Zamke ešte malé prekvapenie a hybaj do toho tepla tam dole. Nuž a takto nám to teda vypálilo tento krát :)
Takže v skratke:
Kto: ja a Duško
Kde: Žltá stena
Čo: Korosadowicz
Za koľko: V (1. III, 2. III, 3. IV-V, 4. IV-III)
Ako dlho: 1:40 hod

utorok 9. júla 2013

Ostrý štít, Haberlein IV, 07.07.2013


Po dvojhodinovej ceste a trojhodinovom nástupe pod stenu sa nám naskytol úchvatný pohľad do steny. Zrážky síce nehlásili žiadne, no to, že sme videli cestu len asi 30 metrov od nástupu, nás celkom zaskočilo. Blúdime teda bielou tmou a hľadáme tú najsprávnejšiu líniu.
Nastupujem vhĺbením a snažím sa nájsť dve doprava ubiehajúce rampy. Niečo som našieeel. Kričím Duškovi. Akurát sa mi nezdá, že toto je trojka :). Keď Duško doliezol za mnou, hneď ma zfúkne, že načo zas tie varianty skúšam. Sme mimo len asi o 5 metrov, no aspoň to nie je utekáč a pekne si zalezieme. Druhá dĺžka začína krátkou, ale zato krásnou stienkou, v ktorej si obaja krochkáme od radosti. Tretia dĺžka pastvinami, no štvrtá nám to všetko vynahrádza. Krásnou platničkou popri kúte si užívame čím ďalej tým viac. Piatu sme sa rozhodli neliezť podľa pôvodného nákresu (zas pastvina), ale variantom rovno na hrebeň v peknej pevnej skale obtiažnosti cca 3-/3+. Potom už len asi 30 metrov po hrebeni (cca II) a po troch hodinkách sme hore. Síce nevidíme absolútne nič, no konečne sme v stene úplne sami a netrčíme v zápchach :)
Zostup cca 30 m po hrebeni smerom na východ, potom cca 10 m zliezť ku zlaňáku a 30 m zlaniť na trávnatú plošinu. Po nej smezom na V asi 20 m (veľký mužík) ku reťazi. Odtiaľ 50 m zlaňák k zacementovanému kruhu a z neho plných 60 m a sme dole. Celá procedúra nám zabrala ďalšiu hodinu, no keďže sme to už aspoň ako tak poznali, v tej hmle sme boli celkom radi :)
PS: Ak niekto bude chcieť brať GPS, nedovoľte mu to. Zohne vás, keď zistíte, že od auta (zo Smokovca) k autu to je 25 km.

Takže v skratke:
Kto: Duško  a ja
Kde: Ostrý štít
Čo: Haberlein
Za koľko: IV (1. IV, 2. IV, 3. I/II, 4. IV, 5. III/III+, 6. II)

Ako dlho: 3 hod

sobota 6. júla 2013

Ostrá vežička, Pilierom IV, 05.07.2013



Zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/
Dnes to bolo hrúza, len sa dohodnúť, čo vlastne. Je večer 10 hodín a my vlastne ešte ani nevieme čo a hlavne či vôbec niekam ideme. Počasie nám moc nepraje a preto hľadáme niečo blízke, krátke a ľahké aby sme na obed už boli na ceste z pod steny. Nakoniec padol výber na Furkotskú dolinu a tam sa vraj ráno uvidí.
Odchod o štvrtej ráno z BB nás skoro odrovnal. Hlavne keď poniektorí žili do polnoci :) Po príchode na Štrbské hneď prebalíme a už valíme našim smerom. Zatiaľ to na dážď nevyzerá, no radšej sa nezdržovať. O ôsmej sme už v doline, no oblaky sa už začínajú prevalovať a preto opúšťame plány na Koziu stenu a podobne a pokukávame po kratučkej stienke na Ostrej vežičke. Veď reku ak stihneme, dáme si radšej dve cestičky.
Do cesty naliezame niečo pred deviatou, no zisťujeme, že to až taký „utekáč“ nebude. Síce nič ťažké, no zeliny celkom dosť. V druhej dĺžke sme sa aj trošku pobáli, no nakoniec skala netrafila :). Tretia začínala pilierikom, no na koniec, ako bonus, si dáme apoň krásnu platničku ako zadosťučinenie za trápenie.
Nuž nie je to zas tá najkrajšia cesta, no pri takej predpovedi, je to celkom dobrý výber :)

Takže v skratke:
Kto: Daník, Duško a ja
Kde: Ostrá vežička
Čo: Pilierom
Za koľko: IV
Ako dlho: 2:15
Viac foto: Tu
Heslo dňa: Podkýňačka :)

streda 3. júla 2013

Ošarpance, Hrebeň Ošarpancov, 02.07.2013


Po pol ročnej prestávke sa mi veľmi do ťažších ciest v Tatrách ani nechce a preto obzerám niečo krátke, ľahké, no hlavne blízko :) Nuž veľa ciest s takouto špecifikáciou už nezostalo no na jednu som sa veľmi tešil. Je to práve hrebeň Ošarpancov. Pekná trojočka v pevnej skale len poteší srdiečko a s dobrou partiou aj dušu.
Štandardný odchod z BB o piatej a o siedmej sme už aj s kávou na parkovisku na Popradskom. Už len 2,5 hod šliapania a už raňajkujeme v slnkom zaliatej doline pod nástupom.
Nástup do cesty je Komárnického komínom, v ktorom nám však parádne zamŕzajú prsty , a ktorý je na 2 dĺžky (50 a 30 m). Za rampou na nás čaká nádherná položená platnička, ktorá sa dá liezť kade si len človek zmyslí, no hlavne je už na slniečku a hneď nám dušička podskoči :) . Po nej sme si to trochu sťažili a Daník povariantil asi 4kovým výlezom. Tam sa preväzujeme a konečne si môžem ťahať ja. 5. dĺžka (na Malý Ošarpanes) bola kratučká (cca 15 m), no náramne krásna, tak sme to vzali rovno hore. Jeden malý zlaňák (10 m), ktorý  v podaní troch inštruktorov pôsobil dosť zmätene a sme v sedielku medzi Malým a Prostredným Ošarpancom. Ďalej 50 m na Prostredný, a hneď za nim štand. Odtiaľ je to na Veľký už len 1 x 55 m. Vrchol však len tečneme rukou a kúsok za nim je veľký zlaňovací kruh. Asi 15 metrovým zlaňáčikom sa za krátko dostávame do Dračej štrbiny a tu cesta končí. Odtiaľ je to už len asi 20 minút späť pod nástup.
 
Takže v skratke:
Kto: Daník, Peťo Č., ja
Kde: Ošarpance
Čo: Hrebeň Ošarpancov
Za koľko: III
Ako dlho: 3 hod
Viac foto: Tu
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/HrebenOsarpancovIII3Hod02072013