Žltá stena, Korosadowicz, 28.07.2013

-->

 Akýmsi dobrým zvykom s Duškom je, že hneď po návrate od mora sa musíme ísť schladiť do hôr. A preto by sme toto pravidlo neradi porušili aj tento rok. Nuž ale čo čert nechcel, počasie je síce teplé, no búrky nám nedovolia nič ďaleké pokúšať. Preto padá výber na Žltú stenu a Korosadowicza.

Po siedmej po výdatných raňajkách opúšťame pohodlie auta a vyberáme sa slnkom zaliatou Malou studenou. Cesta ubieha akosi pomaly aj kvôli teplu a čiastočne aj kvôli opici, ktorá sa Duška akosi nexela pustiť :)

Nakúkame do steny a rozmýšľame ešte na Chroustom, no aj keď je úplne jasno, predpoveď nás predsa len trochu odstraší a ide sa podľa plánu. Niečo po desiatej naliezame do úvodných metrov. Prvá dĺžka (III) nám obom zaberie cca 20 minút a hneď utekám do ďalšej. Tá druhá je krátka len cca 30 m. Nech sa reku nemusíme niekde v stene tlačiť. Tretia je úžasná. Začína krásnym kútikom za IV a pokračuje traverzom IV-V. Na jeho konci štandujem na nite a staršej skobe, nakoľko lano už dosť drie. Štvrtá nám začína na vežičku, no v ľavej strane kútika sú dosť nebezpečné voľné bloky. Chvíľu netreba dýchať a ono podržia. Je však len otázkou času, kto ich chytí pôjde s nimi :/. Z vežičky ešte asi 8m traverz doľava (štand, ktorý sme už nepoužili) a potom asi 15 m na hrebeň ľahkým terénom (III).

Zostupujeme smerom na suť medzi Malú Žltú a Žltú stenu. Sú to dva 60 m zlaňáky a sme dole. Odtiaľ už len cca 10 min a sme opäť na nástupe.

Obláčiky sa akosi nakopili ba dokonca aj kvapôčka sem tam spadla. Nezdržujeme sa preto dlho a ideme rovno na Terynu. Cestou sa rozpršalo akosi viac a viac a dokonca sa už začalo aj búrkovať. Trochu premočený vpálime do chaty a prekvapenie ma skoro odrovnalo. Totál plno. Asi tak ako v MHD v špičke. Ľudia stáli ud dverí až do jedálne namačkaný ako sardinky a ani tam to nebolo lepšie. Dokonca aj na WC bolo plno. Otras. Búrka / nebúrka ide sa dole. Nad hangom sa schováme do bývalého bivaku a ďalšiu pol hoďku pokvasíme odrátávajúc čas od blesku ku hromu :) Celkove to trvalo asi len hodinku no nakoniec ešte aj slniečko predsa len vykuklo a usmialo sa na nás. Na Zamke ešte malé prekvapenie a hybaj do toho tepla tam dole. Nuž a takto nám to teda vypálilo tento krát :)

Takže v skratke:

Kto: ja a Duško

Kde: Žltá stena

Čo: Korosadowicz

Za koľko: V (1. III, 2. III, 3. IV-V, 4. IV-III)

Ako dlho: 1:40 hod

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/RV4f9LSEmnrw6Nsh7

Zlta stena, Korosadowicz, V, 28.07.2013

Ostrý štít, Haberlein IV, 07.07.2013

Po dvojhodinovej ceste a trojhodinovom nástupe pod stenu sa nám naskytol úchvatný pohľad do steny. Zrážky síce nehlásili žiadne, no to, že sme videli cestu len asi 30 metrov od nástupu, nás celkom zaskočilo. Blúdime teda bielou tmou a hľadáme tú najsprávnejšiu líniu.

Nastupujem vhĺbením a snažím sa nájsť dve doprava ubiehajúce rampy. Niečo som našieeel. Kričím Duškovi. Akurát sa mi nezdá, že toto je trojka :). Keď Duško doliezol za mnou, hneď ma zfúkne, že načo zas tie varianty skúšam. Sme mimo len asi o 5 metrov, no aspoň to nie je utekáč a pekne si zalezieme. Druhá dĺžka začína krátkou, ale zato krásnou stienkou, v ktorej si obaja krochkáme od radosti. Tretia dĺžka pastvinami, no štvrtá nám to všetko vynahrádza. Krásnou platničkou popri kúte si užívame čím ďalej tým viac. Piatu sme sa rozhodli neliezť podľa pôvodného nákresu (zas pastvina), ale variantom rovno na hrebeň v peknej pevnej skale obtiažnosti cca 3-/3+. Potom už len asi 30 metrov po hrebeni (cca II) a po troch hodinkách sme hore. Síce nevidíme absolútne nič, no konečne sme v stene úplne sami a netrčíme v zápchach :)

Zostup cca 30 m po hrebeni smerom na východ, potom cca 10 m zliezť ku zlaňáku a 30 m zlaniť na trávnatú plošinu. Po nej smezom na V asi 20 m (veľký mužík) ku reťazi. Odtiaľ 50 m zlaňák k zacementovanému kruhu a z neho plných 60 m a sme dole. Celá procedúra nám zabrala ďalšiu hodinu, no keďže sme to už aspoň ako tak poznali, v tej hmle sme boli celkom radi :)

PS: Ak niekto bude chcieť brať GPS, nedovoľte mu to. Zohne vás, keď zistíte, že od auta (zo Smokovca) k autu to je 25 km.

Takže v skratke:

Kto: Duško  a ja

Kde: Ostrý štít

Čo: Haberlein

Za koľko: IV (1. IV, 2. IV, 3. I/II, 4. IV, 5. III/III+, 6. II)

Ako dlho: 3 hod

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/jGUeJxZ2h8n5vx8LA

Ostry stit, Haberlein IV, 07.07.2013

Ostrá vežička, Pilierom IV, 05.07.2013

Zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/

Dnes to bolo hrúza, len sa dohodnúť, čo vlastne. Je večer 10 hodín a my vlastne ešte ani nevieme čo a hlavne či vôbec niekam ideme. Počasie nám moc nepraje a preto hľadáme niečo blízke, krátke a ľahké aby sme na obed už boli na ceste z pod steny. Nakoniec padol výber na Furkotskú dolinu a tam sa vraj ráno uvidí.

Odchod o štvrtej ráno z BB nás skoro odrovnal. Hlavne keď poniektorí žili do polnoci :) Po príchode na Štrbské hneď prebalíme a už valíme našim smerom. Zatiaľ to na dážď nevyzerá, no radšej sa nezdržovať. O ôsmej sme už v doline, no oblaky sa už začínajú prevalovať a preto opúšťame plány na Koziu stenu a podobne a pokukávame po kratučkej stienke na Ostrej vežičke. Veď reku ak stihneme, dáme si radšej dve cestičky.

Do cesty naliezame niečo pred deviatou, no zisťujeme, že to až taký „utekáč“ nebude. Síce nič ťažké, no zeliny celkom dosť. V druhej dĺžke sme sa aj trošku pobáli, no nakoniec skala netrafila :). Tretia začínala pilierikom, no na koniec, ako bonus, si dáme apoň krásnu platničku ako zadosťučinenie za trápenie.

Nuž nie je to zas tá najkrajšia cesta, no pri takej predpovedi, je to celkom dobrý výber :)

Takže v skratke:

Kto: Daník, Duško a ja

Kde: Ostrá vežička

Čo: Pilierom

Za koľko: IV

Ako dlho: 2:15

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/6fojRJc7kxacB5uX9

Heslo dňa: Podkýňačka :)

Ošarpance, Hrebeň Ošarpancov, 02.07.2013

Po pol ročnej prestávke sa mi veľmi do ťažších ciest v Tatrách ani nechce a preto obzerám niečo krátke, ľahké, no hlavne blízko :) Nuž veľa ciest s takouto špecifikáciou už nezostalo no na jednu som sa veľmi tešil. Je to práve hrebeň Ošarpancov. Pekná trojočka v pevnej skale len poteší srdiečko a s dobrou partiou aj dušu.

Štandardný odchod z BB o piatej a o siedmej sme už aj s kávou na parkovisku na Popradskom. Už len 2,5 hod šliapania a už raňajkujeme v slnkom zaliatej doline pod nástupom.

Nástup do cesty je Komárnického komínom, v ktorom nám však parádne zamŕzajú prsty , a ktorý je na 2 dĺžky (50 a 30 m). Za rampou na nás čaká nádherná položená platnička, ktorá sa dá liezť kade si len človek zmyslí, no hlavne je už na slniečku a hneď nám dušička podskoči :) . Po nej sme si to trochu sťažili a Daník povariantil asi 4kovým výlezom. Tam sa preväzujeme a konečne si môžem ťahať ja. 5. dĺžka (na Malý Ošarpanes) bola kratučká (cca 15 m), no náramne krásna, tak sme to vzali rovno hore. Jeden malý zlaňák (10 m), ktorý  v podaní troch inštruktorov pôsobil dosť zmätene a sme v sedielku medzi Malým a Prostredným Ošarpancom. Ďalej 50 m na Prostredný, a hneď za nim štand. Odtiaľ je to na Veľký už len 1 x 55 m. Vrchol však len tečneme rukou a kúsok za nim je veľký zlaňovací kruh. Asi 15 metrovým zlaňáčikom sa za krátko dostávame do Dračej štrbiny a tu cesta končí. Odtiaľ je to už len asi 20 minút späť pod nástup.

 

Takže v skratke:

Kto: Daník, Peťo Č., ja

Kde: Ošarpance

Čo: Hrebeň Ošarpancov

Za koľko: III

Ako dlho: 3 hod

Viac foto: https://photos.app.goo.gl/9g3WFSbZnXqLsaSq6