Vyhľadávať v tomto blogu

pondelok 9. septembra 2013

Pyšný štít, JZ pilier IV, 07.09.2013


Už dávnejšie som poškuľoval po jednom z pyšne sa týčiacich štítov našich krásnych Tatier, hrdo stojacom po boku Lomnického. Nebolo mi veľa treba aby som sa hneď nechal nahovoriť na túto krásu a po prečítaní si pár článkov som už bol pevne rozhodnutý, že toto musím raz ísť. Keďže ja však cesta jedna z tých dlhších, bolo treba už len vyčíhať perfektné počasie, samozrejme aj voľno a ide sa na to.
Celý týždeň sme štandardne kombinovali, kto s kým, kedy a ako, no nakoniec to vyšlo na Daníka. V sobotu ráno budík ešte ani poriadne nestihol zazvoniť a ja som vyskočil z postele ako rybka. O pol piatej odchod z BB a so štandardnou kávou na pumpe a prebalením cárachov na parkovisku v Smokovci, opúšťame teplo auta o 6:20 a hybaj do príjemnej dvoj stupňovej teploty. Cesta hore dolinou ubiehala celkom rýchlo asi pre to, že nám bola teda riadna kosa. V doline veľa ľudí nestretávame a po niečo trochu cez dve hoďky sme už pri Terinke. Posledný raz kukneme na nástup a utekáme rovno tam.

Nástup na pilier je dobre ukrytý v rokline pod nim. Tam ešte chvíľu počkáme, kým sa doň oprie slniečko no aj tak nám v prvej dĺžke ešte poriadne prsty omŕzajú. Prvé štyri dĺžky sú pekné štvorkové lezenie a po nich sa pilier položí a ďalej je to miestami chodecký terén a miestami tak II / III, ktorý už ideme súčasne. Snažíme sa preto čo najviac ísť po rebre a miestami sa nám pripletie ešte aj nejaká tá štvoročka. Po polovici cesty sa mi však zdá, ako by to nemalo konca kraja. Fakt je to dosť dlhé, no po niečo cez troch hodinách stojíme na vrchole a vychutnávame si excelentné výhľady, kým kľud nepreruší zvuk helikoptéry. Potom už radšej ideme dole. Rozhodli sme sa, že na zostup sa vydáme po Jordánke smerom na Lomničák. Z vrcholu dávame dva cca 20 m zlaňáky a sme v Bachledovej štbine. Tu už je pár ľudí a asi 30 m pod nami v žľabe zranený poliak. Zisťujeme, čo sa mu stalo, či potrebujú pomoc a či majú lekárničku. Vtedy už zas prilieta helikoptéra a pomoc je už blízko... Pokračujeme teda ďalej Jordánkou po reťaziach až prídeme pod posledný úsek na Lomničák. Trochu sme zišli z cesty a v jednom z komínov nás  prekvapí celkom slušný ľad. Nuž kto by to bol čakal ešte v lete :) Napojíme sa teda radšej na reťaze a popri nich sme hore za chvíľku. A máme dnes ďalší vrchol. Tu dáme pivko, veď už si hádam zaslúžime a zostupujeme smerom na Skalnaté. Nad Lomnickým sedlom to strhneme prudko doprava (v smere zostupu), zbehneme po reťaziach do Teryho kuloáru a nim blúdiac dole až späť do Malej studenej. Na chodníku už sme aj celkom unavený, tak sa na Zamke zastavíme len na čajík a malý horček a hybaj dole na parkovisko. Tam už som total rozbitý.

zdroj foto: http://www.vetroplachmagazin.sk/
Aj keď obťiažnostne to nebolo ťažké, tá dĺžka nás aj tak celkom dobre vytrápila. Celá táto sranda nám trvala od auta k autu rovných 13 hodín, no zážitok je z toho je fakt úžasný. Môžem to len odporučiť :)

Takže v skratke:
Kto: Daník a ja
Kde: Pyšný štít
Čo: JZ pilier
Za koľko: IV
Ako dlho: 3:15 hod

Viac foto: Tu
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/PysnyStitJZPilierIV07092013