Vyhľadávať v tomto blogu

nedeľa 28. decembra 2014

Zlomisková veža, východná stena II/III 26.12.2015

Naša cesta.
Zdroj foto: AP 5. diel


Po sviatkoch a po dňoch prejedania sa, je treba sa zas trochu rozhýbať. Prečo teda nevyraziť po dlhom čase do Tatier. A keď to vyzerá na celkom slušnú partiu, škoda čas nevyužiť :)
V piatok ráno odchádzame my s Daníkom trochu neskôr ako je normálne. Veď v pláne nie je nič veľkolepé, len obhliadka terénu. Preto si na Popradskom plese dáme ešte čajík a rozhýbavame sa len pomaly (niečo po desiatej). Sneží, je škaredo a vyberáme sa len do Zlomiskovej doliny. Našim cieľom je pre dnešok Zlomisková veža. Chodník popri potoku je ešte v pohode. Problémy s postupom nastávajú až nad hangom. Kôra sa každú chvíľu prebára a sneh pod ňou vôbec nie je tvrdý. Preto nohy padajú do dier medzi skalami a začína sa trápenica. Ešte nám však chýba kus cesty pod stenu a preto sa snažíme to nejak prebiť. Najhoršie to bolo však až pri bivakoch. Stenu sme mali takmer na dosah, asi 200 m, no tých pár metrov nám trvalo cca 45 min. Zrejme sme spravili nový „rýchlostný“ rekord v nástupe. Pod stenu sme išli od Popradského prela rovné 3 hodiny (normálne to trvá tak do 1,5 hod.).
Cesty v stene nemáme nejak extra naštudované a preto si vyberáme niečo logické a lezitelné. Daník nastupuje strmším snehom a po chvíľke nalieza no celkom peknej stienky. Trávy v celku dobre držia, no sneh v kombinácii s nie príjemným vetrom nám nedovoľujú zastať a fotiť. Jeho dĺžka mala tak cca 70 m. Samozrejme, že keď som naliezol ja, klasicky mi omrzli prsty na rukách. Ach jaj. Kedy sa ja len poučím, že rukavice nie sú na nosenie v batohu :) . Prídem k nemu, samozrejme trochu si ponadávam, vezmem matroš a pokračujem. Po pár metroch v snehu to strihnem najkradšou cestou na vrchol. Nie ťažké lezenie, no zas ten vetrisko... Už som bol aj celkom rád, že som hore. Úplne najlepšie miesto na štand je predsa na vrcholovom kameni vo vetrisku, snežení a nie príliš ideálnej teplote  :). Keď ku mne dolieza Daník ani jedného nás ani len nenapadne spoločné vrcholové foto :) Nakukáme zostup a rovno (mierne na strane Dračej dolinky) zostupujeme do Zlomiskovej štrbiny a žľabom z nej dole pod stenu. Späť na Popradské prichádzame niečo pred piatou poobede už za tmy. Rozbití, vymrznutí, hladní, zasnežení, no hlavne radi, že sme zas v teple. Tešíme sa na partiu (Peťa, Duška, Lydku) ktorí sa už valia za nami, na pokvákanie s kamarátmi a oddych pred zajtrajškom.
V sobotu máme v pláne Satanovu galériu. Duško ráno buntoší a mám neuveriteľnú chuť ho niekam poslať :) Horko ťažko sa všetci vymotáme z postele a po malých raňajkách stúpame spolu hore Mengusovskou. Duško, Peťo a Lydka chceli ísť niečo na Kôpky.
Satan
S Daníkom prichádzame pomaly pod stenu. Ale naozaj pomaly. Po zídení z chodníka je to zas ten istý scenár ako včera. Krok hore, krok dole :/ . Po chvíľke sa nám však podarí dostať pod stenu. Nakúkame... Začínam blednúť, keď si v hlávke dávam dokopy, že v týchto podmienkach sa chystáme podávať (môj) heroický výkon. Chvíľu popremýšľame. Ani to počasie nie je také, ako malo byť. Je kosa. Áno. Tá malabyť. Ale čo to sneženie a vietor??? Zas sa sekli. Nuž riadiac sa heslom „Dobrý horolezec = živý horolezec“ otáčame to radšej a ideme sa v rámci tréningu prejsť aspoň k Hincovmu presu obzrieť, či by sa nenašlo niečo aspoň tu. No ani tu žiadna sláva. Preto to radšej otáčame dole na polievočku a domov. Tatry sa však s nami ešte stihli rozlúčiť slnkom a krásnym výhľadom :)
Tož, aj také dni treba zažiť aby sme si vážili tie naozaj krásne :)
Popradske pleso

Takže v skratke:
Kto: Daník, ja
Kde: Zlomisková veža
Čo: kombinácia ciest vo východnej stene
Za koľko: II / III
Ako dlho: cca 1,5 hod

Heslo dňa: ...a Stanislawský bol maďar? :)
Pár foto: Tu
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/LomiskovaVezaVychodnaStenaIIIII26122014

utorok 2. decembra 2014

Kozí štít 30.11.2014

Rochodenie č. 2.

Keďže sme si dali záväzok, že sa potrebujme rozchodiť a keďže ešte nie sú dobré podmienky na lezenie, vybrali sme sa tento raz na Kozí štít. Je to síce pekná prechádzka, no lezenie úplne ľahučké. Preto využívame posledný pekný deň a utekáme zo zamračených nížin do krásnych slnečných hôr :)
Ráno na Belej vode teplomer ukazuje otrasných -12°C a pri tej hmle nás akosi mrákoty obchádzajú. No už po pár minútach šliapania sa hmla stráca, vykúka slniečko a nás hreje na duši :). Po dvoch hodinkách, vychádzkovým tempom, sme už na našej obľúbenej Brnčalke a klasicky raňajkujeme horček a čajík :)
Hore hangom do Červenej dolinky to ide nejak sťažka. Nuž, zasedeli sme sa dajako a kým sa rozhýbeme... :) Chodník je prešliapaný, len na pár metroch je súvislý ľad, ale po chvíľke sme už v dolinke pod naším žľabom. Ten je asi do polovice vysnežený a potom už len čistá suť. Vo Východnej Kozej štrbine však už musíme obúvať mačky. Rozhodli sme sa nepokračovať po hrebeni, no zašli sme na stranu doliny Bielych plies a po pár metroch traverzu sme vybehli rovno hore na snehu a lem tam bolo treba preliezť malý skalný prah (cca I) Zo sedielka to je na vrchol cca 10 minút, takže žiadna tragédia. Na vrchole sme presne na poludnie a môžeme si vychutnávať hrejivé lúče slniečka aj keď je už dosť zubaté, to nám však vôbec nevadí. Ticho, hory, slniečko, teplota cca -3, bezvetrie, výhľady a inverzia... tomuto sa hovorí balzam na dušu. Aj keď sa nám nechce, musíme však dole. Na chate sa máme stretnúť so zvyškom partie, čo vybehli na Jahňací.
Na chate klasika... Obed, horček, čajík, káva a hlavne klasicky príjemná atmosféra :) a po oddychu valíme späť do „civilizácie“ (rozumej: hmla, kosa, osuheľ... :) ) Na Bielu vodu prichádzame o piatej poobede, nalodíme sa a hybaj domov.
Aj takto sa dá prežiť krásna nedeľa, ba dokonca aj keď "dole" je škaredo. 


Viac foto: Tu
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/KoziStit30112014

piatok 17. októbra 2014

Kežmarský štít, Birkenmajer, IV, 11.10.2014


Trochu mi trvalo, kým som potlačil emócie zo sobotného popoliezania, tak píšem až teraz.
naša cesta
zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/
Má byť pekná sobota a po dlhšom období bez dažďa, nahováram chalanov aby sme išli preliezť Birkenmajera na Kežmarský štít. Ešte sme to nikto neliezli, preto chceme odšktrtnúť ďalšiu z klasických tatranských ciest. Navyše informácie ohľadom preistenia cesty nitmi sú dosť zmätočné a chcem si to osobne pozrieť. Aj keď sprievodca udáva, že na štandoch sú nity, vrátane rampy, viac ľudí mi potvrdilo, že v spodnej časti, nie je nič.
Keďže sme sa rozhodli ísť sa zas previezť lanovkou na Skalnaté, máme relatívne dosť času a z Bystrice vyrážame až o šiestej. Pod stenou je už však strašne veľa ľudí. Asi 3 dvojky lezú Ľavé vhĺbenie, a pred nami sú ešte dve dvojky v Kriššákovi (spoločný nástup). Nič sa nedá robiť, musíme čakať. Do cesty nastupujeme až tesne pred jedenástou. Prvé dve dĺžky sú úplne logické, vedú komínom. Na konci druhej odbáčame jemne doprava a smerujeme ku zeleným balvanom. Tam, v nie tak jasnej línii, dávame ďalšie dve dĺžky a dostávame sa k miestu (skoba so slučkou). Nakoľko všetko lezieme len v topánkach, okolo skoby to nepúšťa (asi ťažšie ako IV), traverzujeme ešte asi 15 m doprava a logickejšou líniou, tiahnúcou sa jemne doľava,  pokračujeme smetom už na rampu.
4. dĺžka
Na rampe (II/III) už naozaj sú štandy a občas nejaký ten nit. Presne pod Kriššakom štandujeme spoločne s chalanmi, čo sa vybrali do neho. Sme v najužšom mieste na rampe a zrazu nejakí dobráci (boli tam asi 2-3 dvojky) už z výlezu púšťajú dva obrovské balvany. Teda pochopím, keď lano zhodí skalu tak cca 5 cm. Ale pustiť dva šutre o veľkosti hlavy, to už je silná káva. A hlavne keď vedia, že pod nimi je ešte veľa ľudí. Jednému sme sa vyhli, no ten druhý nás minul naozaj len o vlások. Chcelo sa mi kričať, nadávať... Nabudúce, páni, aspoň zarevte do doliny, keď už...
Trochu sa ukľudníme, a spolu so zápachom síry, pokračujeme ešte dve dĺžky rampou a sme hore. Máme však časový sklz, preto sa nezdržujeme, pobalíme veci a stúpame smerom na vrchol, ktorý len tečneme (nešli sme až ku knihe) a valíme rovno dole aby sme stihli lanovku.

Nakoniec sme cestičku stihli za 4,5 hod. a dole nám to trvalo cca hodinku. Na Skalnatom máme teda ešte čas aj na malé pivko :)

pár foto tu: Tu

pondelok 1. septembra 2014

Oddielová akcia, Brnčalka 28.- 31.08.2014

Pred časom prišiel Mirko so skvelým nápadom po dlhšom čase zas obnoviť stretnutia v Tatrách. Bol to teda skvelý nápad aj keď pri toho ročných monzúnoch sa počasie len veľmi ťažko dalo vybaviť. A to nehovorím, že takmer pol roka dopredu už vôbec nie. Nakoniec sa nás zišla celkom veselá kopa 14 ľudí. Vo štvrtok pred obedom sme už na chate a plánujeme čo kto s kým a kam... Poviem teda zatiaľ pár slov len za nás :)

Danik v 4. dl.
Deň 1.: Východná Žeruchová veža- Puškáš (III/V): Poobede sa neoplatí púšťať sa do ďalekých stien a preto si s Danikom a Lydkou vyberáme niečo bližšie. Na Žeruchy vedie Puškášov pilier (III/V) a na rozlezenie a rozhýbanie mojich zdarebnených kostí to zatiaľ bude bohato postačovať :). Je to pekná ľahká cesta s jednou nádhernou platničkou a jedným päťkovým miestom. Po 2,5 hodinke sme na vrchole a zostupujeme do Predného Žeruchového sedla. Odtiaľ dole žľabom, v ktorom sú dva zlaňáky na cca 50 m. Tie boli zlatým klincom programu tohto dňa. Lano sa v ľahkom a lokrovitom teréne furt motá a som celkom rád, že vybrané slová, ktoré tam odznievali nie sú nikde zaznamenané :). Nakoniec sme sa však vymotali a po príchode na chatu aj celkom oslávili.


3. dĺžka
Deň 2.: Kolový štít, Šádek- Zlatník (VI-): Podľa predpovede by dnes malo byť výborné počasie, no s Daníkom ideme skúsiť niečo len na Jastrabku. Nástupy sú však mokré a pred nami bojujú v slizkej Starej ceste už ďalšie naše dve dvojky (Peťo M., Jarko, Mirko K. s Janíkom). Vôbec sa nám to nepáči a preto to radšej otáčame a utekáme za Viktorom a Ľudkom na Kolový. Južná stena je zaliata slnkom a dokonca vyzerá sucho. Vybrali sme sa teda za našimi do cesty Šádek- Zlatník (VI-). Krásna cesta, takmer úplne suchá, no ak aj niečo bolo trošku mokré, lezeniu to vôbec nevadilo. 1. dĺžka je len kratučká, no potom ten úžasný traverz. Nejako som sa nevedel rozhýbať a celkom som sa aj zamotal. Aspoň že toto ťahal Daník (aj keď v traverze je to asi úplne jedno :). Na rad prichádza ďalšia (3.) dĺžka a je celá moja. Prekrásne platňové lezenie v pevnej skale mi dáva hlávku do poriadku a konečne si to začínam vychutnávať. 4. dĺžka je tiež celkom slušné polezenie, no zas som bol celkom rád, že vyšla na Daníka :).
6. dĺžka
5. dĺžka ďalej do jaskynky, kde som sa na štande cítil tak trochu ako v skutočnej jaskyni a potom už len posledná, tiež veľmi pekná a vzdušná do sedielak medzi Prostrednú a Pravú vežu. Ďalej je to už ľahučké popoliezanie (II/III) až kým sme sa nerozhodli ísť priamo hrebeňom jemne v severe. Tu nás trochu zaskočili letné mixy a ľadové kryštály nalepené na skale, no nakoniec sme aj to nejak „prebili“ a po 3 hodinkách sme na vrchole :).
Trochu histórie: Cestu vyliezli v 50. rokoch spičkoví lezci Šádek a Zlatník. Obaja emigrovali. Prvý do Švédska a druhý do Mníchova. V sprievodcoch bolo zakázané udať mená emigrantov a preto ako autori tejto krásnej cesty boli uvedení "dvaja horolezci". (zdoj: Alexander Luczy) 
Predpoveď na zajtra je však už nie veľmi dobrá a preto večer trochu požijeme, veď aj tak hádam veľmi ďaleko zajtra nezájdeme :)



Známka monzúnu V+, 1. dl.
Deň 3.: Východná Žeruchová veža- Známka monzúnu (V+) + Kozia kôpka- Puškáš (III/II)Raňajky, aj keď vôbec nie pričinením personálu chaty, do nás idú len veľmi ťažko. Teda ja sa odvažujem len pre dve paradajky a pol zavináča. Večer bol zrejme ťažší, ako mal byť, no s perfektnou partiou je ťažko sa od stola rozlúčiť :) Počasie nevyzerá až tak zle, ako znela predpoveď, no obávam sa, že pri nástupe na Čierny by som asi dlho v sebe neudržal ani to, čo som do seba horko ťažko dostal :). Preto uprosím Daníka a vyberáme si cestu zas na Žeruchách a to Známka monzúnu (V+). Spolu s nami idú aj Peťo M. s Mirkom. Prvú dĺžku som za „odmenu“ dostal ja. Neviem sa však nijak rozhýbať a na štande rozmýšľam, či večer náhodou nebudem musieť ešte niečo prať :D . Krásna dĺžka je takmer kolmá50 m stienka (V+), s nákukom sem tam na pilierik. V druhej dĺžke (V)je zas celkom chladno, no Daník to vybehne ako nič. Ja sa snažím každé 3 kroky rozmraziť si prsty na rukách. Prišla mi však o kúsok ťažšia, ako tá prvá. V tretej (V-), zas mojej,  je to veľmi pekné vyklusanie cez previštek a po krátkom kútiku už len ľahkým pilierom ešte pár metrov. Na tri krát zlaníme dole cestou Korsvoldov tanec a po cca hodinke sme opäť na nástupe, kde nás už čaká Peťo B. a Maťom.
Kozia kôpka, 2. dl.

Počasie vyzerá, že sa ešte nezhoršuje a preto sa rozlúčime s jednou dvojicou a s Peťom a Maťom utekáme ešte pod Koziu kôpku. V rámci vyklusania si reku ešte dáme Puškášov pilier (III/II). Je to veľmi pekná ľahučká cestička, vhodná najmä na dni, keď je málo času alebo keď počasie nie je až také stabilné. Prvé dve a pol dĺžky sú pekné lezenie v pevnej skale (III). Potom trochu pasienkovania (cca 100 m) a na záver ešte jeden a pol dĺžky (II). Po asi 1:15 hod sme na vrchole a zostupujeme z Východnej Kozej štrbiny dole žľabom (CH) späť do Červenej dolinky a späť na chatu.



Večer konečne prebieha tak ako má a ako sa športovcov patrí :) Miesto trojboja gitara a človeče nezlob sa :) .


Deň 4.: Karbunkulový hrebeň (II/III): I prišiel deň odchodu :(. No keďže počasie ešte vyzerá, že by sa
Karbunkulový hrebeň
niečo mohlo podariť, vyberáme, čo ešte pôjdeme. Dávnejšie som už poškuľoval po Karbunkulovom hrebeni a dnes prišiel ten správny čas. Preto sa ja s Daníkom a Peťo B. s Maťom vyberáme priamo tam. Je to veľmi pekný hrebeň, tiahnuci sa z Jastrabieho sedla, cez Predný, Prostredný a Zadný Kopiniak, Malý Kolový štít až po Belasú vežu. Obtiažnosť je veľmi príjemná. Je to ľahké popoliezanie (II/III) občas, ale nie zas stále, s chodeckým terénom. Expozícia je však miestami veľmi prekvapivá a luftu pod zadkom je celkom dosť :). Z Belasej veže postupujeme ďalej po hlavnom hrebeni (resp. chodníčkom tesne popodeň) až do Kolového sedla pod Jahňací štít a odtiaľ po chodníku späť na chatu. Cestou nám začína popŕchať a preto sa náš zostup skôr podobá na pád do doliny :). Samotný Karbunkulový hrebeň nám trval 1:15 hod. a celkom sme to dali od chaty ku chate presne za 3 hod. 59 min. a 30 s :) Veľmi vydarený výletík na ukončenie „sústredenia“ 

Ďakujem Vám kamaráti, že ste zas takéto niečo zorganizovali, osobitne veľká vďaka Mirkovi, že si našiel čas a zas stmelil ľudí v oddiely, dík personálu chaty, ale aj náhodne stretnutým kamarátom za príjemnú atmosféru. Verím a to nehovorím snáď len za seba, že si to čoskoro a hlavne častejšie zopakujeme :)

Zoznam vylezených ciest:
štvrtok: Mirko, Peťo M., Jarko: Žeruchy, Cesta cez knihu (V)
           Daník, Peter P., Lydka: Žeruchy, Pilier Puškáš (III/V)
           Peťo B. Maťo: Žeruchy, Známka monzúnu (V+)
           Viktor, Ľudko: Žeruchy, Cesta cez knihu (V)

piatok: Mirko, Janko a Jarko, Peťo M. - Machnik, Preyzner - zlanenie z tretej dĺžky kde sme zablúdili.
          Peťo B. Maťo, Lydka: Čierny štít: Narovnanie Puškáša (V)
          Viktor, Ľudko, Peter P, Daník: Kolový štít: Šádek- Zlatník (VI-)
         Zuzka, Michal: Kozia kôpka, Puškáš (III/II)

sobota: Mirko, Peťo M., : Známka monzúnu (V+) a Žeruchova veža J. pilierom (III/V)
            Jaro, Janko, Zuzka, Michal: Žeruchova veža J.pilierom (III/V)
            Daník, Peter P.:Žeruchy, Známka monzúnu (V+) + Kozia kôpka, Puškáš (III/II)
            Viktor, Ľudko: Čierny štít: Šádek (IV+)
           Peťo B., Maťo: Žeruchy, Kniha (V) + Kozia kôpka, Puškáš (III/II)

nedeľa: Peťo M., Janko: Kozia kôpka, J.pilier - Puškáš (III/II)
            Mirko, Jarko: Kozia kôpka, J.pilier - Puškáš (III/II)
           Daník, Peter P., Peťo B. Maťo: Karbunkulový hreneň (II/III)
           Viktor, Ľudko: Jastrabia veža, SZ hrebeň (III)

Viac foto: Tu
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/OddieloveSustredenieChataPriZelenomPlese2831082014

pondelok 11. augusta 2014

Dračí štít, Pravé vhĺbenie, III, + Koruna Vysokej 09.08.2014


Len pred dvomi dnami sme sa vrátili od mora a ako býva dobrým zvykom, už ma aj klepe a zháňam čo a s kým podniknúť. Aj keď tento rok s nami Duško nebol, ako parťák pri podovolenkovej lezenici sa vždy osvedčil, tak nie je čo riešiť :) Voláme si, dohadujeme, prevoláme ešte Peťa a Maťa a pekná akcia sa nám začína rysovať :)
Keďže chceme v sobotu ráno vyrážať dosť skoro, volíme radšej spanie na Popradskom plese. Za prvé môžeme slintať vankúše do piatej ráno a za druhé sa nám málo kedy podarí trochu večer posedieť na chate, dať nejaké to pivko a trochu sa posocializovať :)
O piatej ráno ma zrazu niečo trasie. Moje sníčky ( a vôbec nie nežne) pretrhol Duško. V šoku vyskakujem zo spacáku a ešte v rannom kŕči balím cárachy. Okolo 5:30 odchádzame z Popradského. Chodník hore Zlomiskami sa však podobá skôr na chovný lososový potok. Všade tečie voda a k tomu ešte aj zopár prekážok z popadaných stromov... Pekná zábava :) Pohľad do steny je tiež dosť zaujímavý. Po týždňoch s takmer dennými zrážkami pozeráme všetci štyria do steny Dračieho štítu a dohadujeme sa, koho je tá mokrá platňa v ceste. Samozrejme, že je v našom pôdnom pláne (Flinstonovci). Preto s Duškov volíme náhradný plán a to najľahšiu cestu v stene. Peťo s Maťom idú na ľavý pilier mysliac si, že aspoň ten bude vyfúkaný.
Nuž rozlúčime sa a smerujeme do žľabu smerujúceho do Nižnej štrbiny medzi Dračim štítom a Dračou kôpkou. Nim asi 20 m hore a odbáčame do steny. Po 1,5 dĺžke (III) sme vo vhĺbení (II), ktoré nás po pár sto metroch vyvedie na hrebeň (II-III). Ďalej priamo po hrebeni asi 150 m (II-III) a sme na vrchole. Nezdržíme sa dlho. Dáme malý zlaňák (cca 6 m) (nity+ reťaz) a utekáme ďalej na Malý Dračí (II). Tu zlaníme na cca 25 m rovno do Vyšného Dračieho sedla.
Po krátkom bufete smerujeme dalej na východný vrchol Vysokej (CH-II), kde sme asi za 20 minút.  Foto, ďalší zlaňák (cca 15 m) do sedielka medzi vrcholy, ďalej kúsok dole žľabom a normálkou na západný vrchol (I-II). Nezostupujeme ďalej po hrebeni, ale vrátime sa radšej späť do centrálneho žľabu, nim ešte kúsok dole a sme na lávke Vysokej, smerujúcej do Kohútika.
Pár minút po lávke a sme pod Ťažkým (Českým) štítom. Najľahším terénom (II-III) vybiehame na hrebeň asi 20 m pred vrcholom a nim až hore. Čas máme výborný a preto dáme zas malý oddych a vymýšľame ďalší postup. Vrátime sa výstupovou cestou späť na lávku a ňou pokračujeme cez Kohútik do sedla Váhy.
No ale keď už sme tu, dáme si v rámci tréningu ešte Rysy. Teda poviem vám, dostať sa na vrchol tohto štítu nás stálo asi najviac boja. Pretlačiť sa pomedzi davy ľudí a vrchol aspoň tečnúť... Chelo to naozaj pevné nervy a veľa odhodlania. Veru vyrástol som ja už asi z takéhoto niečoho.
Po cca 6 hodinách sme už na chate pod Rysmi na pivku a pohrávame sa s myšlienkou, či by ešte nestálo za to, skúsiť prejsť ešte aj Žabáka. Je však prvý pekný deň po „monzúne“ a tam to bude určite husté. Preto to radšej necháme nabudúce. Zostupujeme dole Mengusovskou dolinou a mali sme pravdu. Na to, že je už dosť neskoré popoludnie, je na Žabáku priveľa ľudí. Valíme teda smer Popradské, nabaliť spacáky a dať niečo pod zub a rovno dole ku autu. Nakoniec nám to všetko vrátane bufetov trvalo (Popradske pleso- Dračí- obe Vysoké- Ťažký- Rysy- Popradské stanica) necelých, ale za to veľmi príjemných 11 hodín :)
Takže v skratke:
Kto: Duško, ja
Čo: Koruna Vysokej + Rysy
Za koľko: do III
Ako dlho: 6 hod

Viac foto: Tu
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/KorunaVysokej0908201402

utorok 22. júla 2014

Ostrva, Pavlín/ Kráčalík, V+, 20.07.2014

Po upršanom týždni a pri predpovedi, kú hlási aladin, sa nevieme rozhodnúť, či sa to oplatí siliť a ísť sa niekam nechať spláchnuť. Nuž nakoniec v sobotu, neskoro večer, padne rozhodnutie, že reku opáčime, čo to povie. No pre istotu nemáme žiadne veľké ciele, niekde hlboko v dolinách ba dokonca radšej sa držíme čo najďalej od hlavného hrebeňa a hlavne blízko k „civilizácii“. I vybrali sme sa teda radšej najbližšie, ako to snáď šlo, do galérie Ostrvy.
O piatej ráno vyrážame z Bystrice, cestou na Liptove nakladáme Maťa a valíme na parkovisko na Popradské pleso. Dlho sa nezdržujeme, hodíme na seba batohy a pálime rovno hore. Na Majlátke si dáme malé občerstvenie, no nechce sa nám akosi od toho pivka :) . Dostávame info, že včera vôbec nepršalo, ba dokonca svietilo slniečko a to nás trochu nakopne a začíname sa vážne pohrávať s myšlienkou na Diešku. Pod Ostrvou však plány prehodnotíme. Skala je nejaká ovlhnutá a miestami tečie voda. Preto ideme podľa pôvodného plánu pod cestu Pavlín/Kráčalík.
Keďže ja som už pred pár rokmi túto cestu liezol, nechávam Peťa, nech si potiahne prvé dve dĺžky. Spodná časť bola ešte mokrá, no čím vyššie ideme, tým je to lepšie. Po dvoch dĺžkach sa preväzujeme a idem si trochu užiť aj ja. Keďže som to už šiel, idem skúsiť pravý variant III/IV. Z počiatku je to celkom fajn. Akurát sa treba nasilu držať pilierika, nakoľko pár metrov vpravo je takmer choďák. Problémy nastávajú až keď sa dostanem do kosodreviny. Otras. Tak toto sa mi vôbec nepáčilo. Zvyšok dňa som aspoň voňal ako stomček :) Malo to ale aj iné výhody. Mádžovať už nebolo treba, lebo sme sa na skalu rovno priliepali :) Na konci cesty je ešte malá vežička, ktorú sme pred časom ani neliezli, no teraz si ju teda dáme. Úžasná položená platnička s puklinou tiahnucou sa odspodu až hore. Podľa sprievodcu to síce mala byť trojka, no nejak mi ju to nepripomínalo. Už som liezol aj ľahšie štvorky. Ale bolo to najkrajšie, čo v ceste bolo.
Nakres cesty
zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/
Hneď potom, čo sme prišli späť na Majlátku, sa nám trošku rozpršalo a aj keď sa potom síce zas trochu vyčasilo, oblaky sa stále prevaľovali a bolo to dosť nevypočítateľné, kedy zaprší. Aj tak sme to dobre vymákli :)

Takže v skratke:
Kto: Peťo B., Maťo, ja
Kde: Ostrva
Čo: Pavlín/ Kráčalík
Za koľko: V+ (pôvodne V A0)
Ako dlho: 2,5 hod
Viac foto: Tu
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/OstrvaGaleriaPavlinKracalikV2072014



pondelok 7. júla 2014

Široká veža, Motyka, V, 05.07.2014


Veru je to už pár týždňov, čo som bol prvý krát v stene Širokej. Práve vtedy som poškuľoval po jednej nádhernej cestičke, ktorá sa vyhrievala na slniečku v jej úžasnej južnej stene. Trvalo to však dosť dlhých päť rokov, kým sa mi podarilo zohnať niekoho, kto bol ochotný do nej ísť. Nakoľko je to jedna snáď tých najklasickejších ciest, všetci ju už buď liezli alebo tam ešte nechceli ísť (aj keď neviem prečo).
Čo čert nechcel / alebo chcel, v piatok, keď už som sa pomaly zmieroval s tým, že ani tento raz z toho zas nič nebude, zvoní telefón a na druhej strane mi Viktor oznamuje, že aj keď to už dávno vliezol, pridal by sa. Konečne sa niekto našiel :)
Ráno ma nie veľmi tešil skorý odchod, no kvôli možnosti zrážok odchádzame z Bystrice o štvrtej v zložení 2 ks (Daník a Miňo) + 2 ks (Viktor a ja). Po štandardnej pumpovej káve už o šiestej vyrážame zo Smokovca v ústrety peknému dňu. Po troch hodinách už sedíme pod stenou, rozlúčime sa s partiou DaM, ktorý sa vybrali do Čerešňového piliera, dáme ešte malý bufetík a pomaly vyrážame. Trochu ma prekvapilo, koľko snehu je ešte pod stenou. Treba sa nám prebrodiť asi 50 m snehovým poľom ( v polobotkách celkom fajn :), no potom už nakúkam do úchvatne tvarovanej skaly (mištičky). Do prvej dĺžky´(IV) nastupujem ja. Krochkám si slasťou pri každom jednom kroku. V pár „mištičkách“ je síce trochu vody, no ostatné je úplne suché a v úžasnej kompaktnej skale všetko drží, ako má. Druhá dĺžka (IV-V) nie je o nič horšia ani menej pekná. Tu si zas pokrochkáva Viktor :) Do tretej (V/IV+)  nastupujem zas ja. Trochu(3m) rovno hore, potom traverz popod previštek do krátkeho komína no v ďalšom štande nestojím a spojím dĺžky(3.+4.) do jednej. Nuž a posledná (IV+-V), naša štvrtá inak piata, je zas Viktorova. Potom už len asi 100 m ľahkého terénu III-II a sme hore. Na vrchole sedíme a jašteríme sa na slniečku po presných dvoch hodinkách.
Zbehli sme dole a keďže chalani boli ešte v ceste, po malom bufete sme sa vytiahli ako hady na vyhriate skaliská pod stenou, reku nachytáme si trochu vitamínu D :) Neviem, či to však bol až taký dobrý nápad, nakoľko moje úbohé telíčko ešte toho roku slnko nezažilo. Nuž tak som sa trochu pripiekol. A čo?! :) Chalani sú o chvíľu pri nás, povyprávajú zážitky a dojmy my zas im a ide sa dole na pivko (teda len tí, čo môžu :/ )
Len v krátkosti ku „našej“ cestičke... Je to jedna z najkrajších, čo som kedy v Tatrách liezol. A to už som tam zo „tri“ cesty liezol :). Úžasná skala bez jediného lokra. Úchvatné tvary vodou vymytej skaly, štandy na lepených borhákoch, nádherná a logická línia, pekná expozícia, o tejto ceste môžem hovoriť len v superlatívoch :) Je to proste skvost. Je to naozaj cesta za odmenu!!!

Takže v skratke:
Kto: Viktor a ja
Kde: Široká veža
Čo: Motykova cesta
Za koľko: V
Ako dlho: 2 hod.
+ Daník a Miňo, Čerešňový pilier, V+

Zopár foto tu: Tu
https://plus.google.com/photos/108304800825024728715/albums/6033235161389052353?banner=pwa

pondelok 3. marca 2014

Jahňací štít 02.03.2014



Po dvoch mesiacoch nič nerobenia sa na rýchlo dohadujeme s Daníkom, že by sa hádam niečo aj patrilo podniknúť. Počasie vyzerá byť veľmi dobré, len tie snehové podmienky sú dosť divoké. Dva dni dozadu napadlo pár centimetrov snehu, ktorý však prefúklo do severov a robili sa z neho prachové lavínky.
Keďže to vyzerá na peknú prechádzku, z Bystrice vyrážame ráno o štvrtej a po malej zastávke na kávu a pobalení cárachov na Bielej vode, vyrážame o 6:20 do doliny. Plánujeme ísť priamo do Kopského sedla a odtiaľ traverznúť do severu. Cesta dolinou ubieha celkom rýchlo a o 2,5 hod. sme už v sedle. Sneh na južne orientovaných svahoch takmer betónový, no hneď  ako preje do trochu severne orientovanej časti, brodí sa to a vôbec to nedrží. Ešte teda skúsime prejsť z Predného Kopského sedla do Kopského, no čím ďalej tým sa nám to prestáva páčiť viac a viac. Preto volíme náhradný plán, ktorý sme si napozerali cestou z Doliny Bielych plies. Namiesto severu sa teda vyberieme do východnej časti. Nechce sa nám však strácať výšku a zísť naspäť do doliny, preto pokračujeme z Predného Kopského sedla priamo po hrebeni smerom na Jahňací asi 400 m a naspäť pod stenu sa púšťame malým žliabkom. Sneh sa stále borí po kolená a preto nejdeme hore priamo žľabom, no vyberáme si cestu nevýraznými pilierikmi okolo neho, kde je to aspoň občas vyfúkané. Po pár sto metroch ľahkého sólo lezenia ( I/II) prichádzame k vrcholovej časti, ktorá sa pôvodne má obchádzať zľava. No keďže máme plné bágle cárachov, rozhodneme sa ich aj použiť a liezť priamo hore nie veľkou stienkou (Daníkov variant :) . A tak sme si na záver dali aspoň jednu prekrásnu dĺžku v peknej čistej skale niekde okolo IV. Potom už len pár metrov vrcholového hrebeňa a po dva a pol hodinke sme na vrchole.
Pokochali sme sa krásou našich úžasných Tatier a zostupujeme po hrebeni do Kolového piechiechodu. Tam ešte pár metrov na pešo dole a potom hybaj po zadku do Červenej dolinky. Tam pobalíme vercajch, pokukáme po Kozách a Žeruchách (kde by sa mimochodom už kľudne dalo liezť leto) a hybaj dačo hodiť do žalúdka na Brnčalku. Nuž a po malom občerstvení v tekutom aj pevnom skupenstve tá nekonečná cesta dole :( Ale aj tak sme všetko stihli úplne úžasne a po 10 a pol hodine sme už nalodený v aute.

Takže v skratke:
Kto: Daník a ja
Kde: Jahňací štít
Čo: Žľabom z doliny bielych plies
Za koľko: I/II jedno miesto IV
Ako dlho: 2,5 hod 
Viac foto: Tu 
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/JahnaciStit02032014