Trochu mi trvalo, kým som potlačil emócie zo sobotného
popoliezania, tak píšem až teraz.
 |
| naša cesta zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/ |
Má byť pekná sobota a po dlhšom období bez dažďa,
nahováram chalanov aby sme išli preliezť Birkenmajera na Kežmarský štít. Ešte
sme to nikto neliezli, preto chceme odšktrtnúť ďalšiu z klasických
tatranských ciest. Navyše informácie ohľadom preistenia cesty nitmi sú dosť
zmätočné a chcem si to osobne pozrieť. Aj keď sprievodca udáva, že na
štandoch sú nity, vrátane rampy, viac ľudí mi potvrdilo, že v spodnej
časti, nie je nič.
Keďže sme sa rozhodli ísť sa zas previezť lanovkou na
Skalnaté, máme relatívne dosť času a z Bystrice vyrážame až
o šiestej. Pod stenou je už však strašne veľa ľudí. Asi 3 dvojky lezú Ľavé
vhĺbenie, a pred nami sú ešte dve dvojky v Kriššákovi (spoločný nástup).
Nič sa nedá robiť, musíme čakať. Do cesty nastupujeme až tesne pred jedenástou.
Prvé dve dĺžky sú úplne logické, vedú komínom. Na konci druhej odbáčame jemne
doprava a smerujeme ku zeleným balvanom. Tam, v nie tak jasnej línii,
dávame ďalšie dve dĺžky a dostávame sa k miestu (skoba so slučkou).
Nakoľko všetko lezieme len v topánkach, okolo skoby to nepúšťa (asi ťažšie
ako IV), traverzujeme ešte asi 15 m doprava a logickejšou líniou,
tiahnúcou sa jemne doľava, pokračujeme
smetom už na rampu.
 |
| 4. dĺžka |
Na rampe (II/III) už naozaj sú štandy a občas nejaký
ten nit. Presne pod Kriššakom štandujeme spoločne s chalanmi, čo sa
vybrali do neho. Sme v najužšom mieste na rampe a zrazu nejakí
dobráci (boli tam asi 2-3 dvojky) už z výlezu púšťajú dva obrovské
balvany. Teda pochopím, keď lano zhodí skalu tak cca 5 cm. Ale pustiť dva šutre
o veľkosti hlavy, to už je silná káva. A hlavne keď vedia, že pod
nimi je ešte veľa ľudí. Jednému sme sa vyhli, no ten druhý nás minul naozaj len
o vlások. Chcelo sa mi kričať, nadávať... Nabudúce, páni, aspoň zarevte do
doliny, keď už...
Trochu sa ukľudníme, a spolu so zápachom síry,
pokračujeme ešte dve dĺžky rampou a sme hore. Máme však časový sklz, preto
sa nezdržujeme, pobalíme veci a stúpame smerom na vrchol, ktorý len
tečneme (nešli sme až ku knihe) a valíme rovno dole aby sme stihli lanovku.
Nakoniec sme cestičku stihli za 4,5 hod. a dole nám to
trvalo cca hodinku. Na Skalnatom máme teda ešte čas aj na malé pivko :)
pár foto tu: https://photos.app.goo.gl/HjUKneAbnsmLw75x9
