Vyhľadávať v tomto blogu

piatok 17. októbra 2014

Kežmarský štít, Birkenmajer, IV, 11.10.2014


Trochu mi trvalo, kým som potlačil emócie zo sobotného popoliezania, tak píšem až teraz.
naša cesta
zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/
Má byť pekná sobota a po dlhšom období bez dažďa, nahováram chalanov aby sme išli preliezť Birkenmajera na Kežmarský štít. Ešte sme to nikto neliezli, preto chceme odšktrtnúť ďalšiu z klasických tatranských ciest. Navyše informácie ohľadom preistenia cesty nitmi sú dosť zmätočné a chcem si to osobne pozrieť. Aj keď sprievodca udáva, že na štandoch sú nity, vrátane rampy, viac ľudí mi potvrdilo, že v spodnej časti, nie je nič.
Keďže sme sa rozhodli ísť sa zas previezť lanovkou na Skalnaté, máme relatívne dosť času a z Bystrice vyrážame až o šiestej. Pod stenou je už však strašne veľa ľudí. Asi 3 dvojky lezú Ľavé vhĺbenie, a pred nami sú ešte dve dvojky v Kriššákovi (spoločný nástup). Nič sa nedá robiť, musíme čakať. Do cesty nastupujeme až tesne pred jedenástou. Prvé dve dĺžky sú úplne logické, vedú komínom. Na konci druhej odbáčame jemne doprava a smerujeme ku zeleným balvanom. Tam, v nie tak jasnej línii, dávame ďalšie dve dĺžky a dostávame sa k miestu (skoba so slučkou). Nakoľko všetko lezieme len v topánkach, okolo skoby to nepúšťa (asi ťažšie ako IV), traverzujeme ešte asi 15 m doprava a logickejšou líniou, tiahnúcou sa jemne doľava,  pokračujeme smetom už na rampu.
4. dĺžka
Na rampe (II/III) už naozaj sú štandy a občas nejaký ten nit. Presne pod Kriššakom štandujeme spoločne s chalanmi, čo sa vybrali do neho. Sme v najužšom mieste na rampe a zrazu nejakí dobráci (boli tam asi 2-3 dvojky) už z výlezu púšťajú dva obrovské balvany. Teda pochopím, keď lano zhodí skalu tak cca 5 cm. Ale pustiť dva šutre o veľkosti hlavy, to už je silná káva. A hlavne keď vedia, že pod nimi je ešte veľa ľudí. Jednému sme sa vyhli, no ten druhý nás minul naozaj len o vlások. Chcelo sa mi kričať, nadávať... Nabudúce, páni, aspoň zarevte do doliny, keď už...
Trochu sa ukľudníme, a spolu so zápachom síry, pokračujeme ešte dve dĺžky rampou a sme hore. Máme však časový sklz, preto sa nezdržujeme, pobalíme veci a stúpame smerom na vrchol, ktorý len tečneme (nešli sme až ku knihe) a valíme rovno dole aby sme stihli lanovku.

Nakoniec sme cestičku stihli za 4,5 hod. a dole nám to trvalo cca hodinku. Na Skalnatom máme teda ešte čas aj na malé pivko :)

pár foto tu: Tu