Vyhľadávať v tomto blogu

nedeľa 14. júna 2015

Galéria Ostrvy – Dieška 7- a Via AliNina 6+ 13.06.2015


Varovanie meteorológov na víkend bolo tentoraz varovaním pred vysokými teplotami. No a čo hrozí pri vysokých teplotách? No predsa pekné búrky. Keď som bol ešte malý, pri búrke sme si hovorili, že to čerti hrajú kolky :) No a k tomu ešte „magický“ dátum trinásteho... Vyzerá to na pekný deň :)
Celý týždeň počasie ešte vôbec nevyzerá úplne ideálne, no veľmi ma potešil telefonát od Maťa, či sa náhodou nechystáme aj napriek tomu, niekam do Tatier. Nuž a mne nebolo už viac treba a hlavou mi okamžite prebehla spásonosná myšlienka. Maťo je veľmi dobrý lezec a aj keď v Tatrách nemá nalezených stovky ciest, má už aj tam čo to za sebou. No hlavne má veľkú rezervu proti mojim plánom a do sedmičiek sa chodí poprechádzať. A ďalšia dobrá správa je, že ešte neliezol v Ostrve. Ja som už totiž priveľmi dlho hľadal niekoho, s kým by sa dalo ísť toto poliezť, no Diešku už buď všetci boli alebo si na to ešte netrúfali. Ďalším dôvodom rozhodnutia sa práve pre Ostvu bolo, že orientácia steny je na západ, takže doobeda sme v tieni a ak nepríde búrka, ešte stále máme na výber dosť cestičiek, ktoré tam vieme poplzieť.

V sobotu si dávame odchod dosť neskorý a o 6:15 sa stretávame v BB. Idú s nami ešte aj Pali a Lydka, ktorí si idú trochu turistikou kondičku poprávať :) Po cca hodine a pol cestovania a asi 45 minútovom nástupe (toto sa mi mimochodom veľmi páči, že sa človek netrmáca 3 hodiny pod stenu a aj tak si užije pekné žulové lezenie v horách), sa už lúčime pri symbolickom cintoríne. Naši kamaráti sa rozhodli ísť okukať podmienky v Zlomiskovej doline a my pokračujeme cez cintorín pod našu stienku.
Na naše prekvapenie v stene nie je takmer nikto. Preto sa rýchlo naväzujeme a už aj som zavesený v prvej dĺžke. 1. dĺžka ( IV, cca 40m) je nenáročné popoliezanie a výborne sa hodí na rozhýbanie sa kostí. 2. dĺžka (VI, cca 30m) vyšla na Maťa, čo som bol, po tom, ako som do toho naliezol, veľmi rád. Je to nie veľmi príjemný kútik, zakončený prekrokom cez hranu a navyše všetky chyty boli buď opačne otočené alebo mokré :) 3. dĺžka (VI-, cca 30m) je už pre mňa po tej predchádzajúcej len príjemnou prechádzkou. 4. dĺžka (VII-,, cca 35m) vyšla na Maťa. Je to úžasný cca 15 m vysoký sokolíkoidný kút s úplne hladkými stenami. Prelieza to a takmer sa ani nezadýcha. Teda až kým nie je pri výlezovom kruhu, kedy sa mu hlavou preháňajú divoké myšlienky o tom, ako by si v ňom parádne oddýchol, keby si aspoň na chvíľu do neho sadol :) No nevzal to a riadiac sa heslom: „lepšie je sa pekne spadnúť ;) , ako škaredo preliezť“ , je už aj na ďalšom štande. 5. dĺžka (V-, potom III, cca 45m) je pre mňa len príjemným vyklusaním. Jemne zleziem od štandu a v traverze na nie veľkej polici si už vychutnávam výhľad do doliny. Potom už len kúsok choďákom ku zlaňáku a keďže sme si nebrali topánky, dole si to zlaníme. Cestou sa dá pohodlne zlaniť na 2x na 60 metrových dvojičkách. Samozrejme, čo čert nechcel, sa nám po druhom zlaňáku parádne sekli laná (chcel by som sa ešte raz poďakovať chalanom, čo išli po nás, za podanie pomocnej ruky a odmotanie lán. Inak by sme sa museli zas hore trepať) :)


Počkali sme si teda kým sa nám laná „odseknú“, dáme si pol hodinky obed a rest a hneď, ako nám lano spadne z oblohy valíme do našej druhej cestičky. Na základe odporúčaní kolegov od vedľa, sa púšťame do novej cesty Via AliNina VI+. 1. dĺžka (VI+, 40m) začína nie zas až tak pevným komínom, no po pár metroch odbáča do kompaktnej platni a tu si to už Maťo vychutnáva. Je to jemné lezenie po malých chytoch a ešte menších stupoch :) a štanduje pod veľkou strechou. 2. dĺžka (VI, cca 20m) teda vyšla na mňa a začína úžasným asi 1,5 metrovým previsom. Konečne som „doma“ :) Po previse však zostávam mierne zaskočený. Chyty došli a stupy už úplne :D . Bojujem teda ako sa dá a snažím sa veriť, že ma nohy na trenie a aj bez chytov  udržia. Udržali. Len by som potreboval na štande namiesto nitov skôr práčku aby som vedel spodné prádlo vyprať :D . 3. dĺžku sa Maťo rozhodol nastúpiť akýmsi divokým osmičkovým bouldrom, no potom sa už dostáva do správnej línie a cesta pokračuje rovnakým charakterom ako do teraz. Sem tam chyt, sem tam nič :) Po tretej dĺžke cesta končí a zväčša sa zlaňuje. Nad nami je však ešte jedna vežička a tak si predsa len ešte dáme za odmenu krásnu cca IV/IV+ kovú a asi 20 m dlhú dĺžku. Po dolezení už radšej zostupujeme na pešo aby sme zas laná nemuseli obháňať :) AliNina je krásna cesta, ktorá je miestami priistená nitmi, ktoré sú aj na štandoch, ale miestami si treba aj založiť niečo vlastné. Odporúčam vziať si so sebou nejaké čoky a menšie friendy a potom sa to dá odistiť, vrátane nitov, aj každé 2 metre. V sprievodcovi sa však uvádza, že výstupcovia nechávajú plusky a mínusky na každom z nás. Mne to však prišlo, že v každej dĺžke si treba pridať skôr tie PLUS-ky :) , ale tiež to nechám radšej na každého z vás, čo sa tam vyberiete, nech si tomu dáte to, čo uznáte za vhodné :)

Po dolezení tejto cestičky už však máme nohy mierne opuchnuté, špičky tlačia pri každom kroku, preto pobalíme materiál a hybaj dole na chatu, počkať kamarátov a pri gulášiku a pivku si povyprávať (samozrejme aj trochu popreháňať aby iní závideli :D ), kto, čo , ako a koľko toho zažil. Tie stretnutia tretieho druhu sú vždy také veselé. A hlavne tie v horách:)
Tož asi toľko z nášho ďalšieho pekného dňa v Tatrách.

Takže v skratke:
Kto: Maťo & Peter
Kde: Galéria Ostrvy
Čo, za koľko a ako dlho:
Dieška, VII-, 3 hod., Via AliNina, VI+, 2 hod.
Heslo dňa: Nič nie je univerzálne a aj tie univerzálne veci stoja za ho... (prd) :)

Viac foto tu: Tu :)
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/OstrvaGaleriaDieska7AViaAliNina613062015

pondelok 8. júna 2015

Javorový štít, pilier Kelle- Šuňa III/IV (V), 06.06.2015


 Po jarnom monzúne (aj keď ten toho ročný nebol až tak dlhý) sa nám konečne pekne otepľuje, sneh v horách mizne takmer pred očami, tak by bola škoda takéto podmienky nevyužiť. Dávnejšie som už pokukoval po nie ťažkom pilieri na Javorový štít a myslím, že teraz nastal ten správny čas. Dni sú dlhé, počasie stabilné a nakoľko sa jedná o pilier, topiace sa zvyšky snehu na vrchole, by nemali nijako brániť peknému lezeniu :)
Ráno sa nemusíme veľmi ponáhľať a preto sa nalodíme spolu s kolegami v BB a vyrážame o piatej. Daníka a Duška vyhodíme na Štrbskom (oni si vybrali Soliskový hrebeň) a utekáme do Smokovca. Prebalíme sa, prezlečieme a dnes sme sa rozhodli ušetri si trochu námahy, preto sa na Hrebienok necháme pekne vyviezť lanovkou :). Z hrebienka stúpame pomaly vychádzkovým tempom hore Veľkou Studenou dolinou, v ktorej je na to, ako má byť dnes krásne, až priveľký kľud (čo mne osobne celkom vyhovuje). Pod Streleckou vežou dáme malý oddych, napozeráme zostup normálkou a pomaly sa sunieme pod nástup, kde sme aj s oddychom za cca 2,5 hod.
Nástup je ešte pod snehom a trochu nás prekvapí „okrajovka“, ktorá bola hlboká si 5 metrov a v najširšom mieste bol sneh od skaly asi tak 3 metre. Normálne to vyzerá ako seriózny alpinizmus :). Zaštandujeme teda radšej ešte v snehu (ak by nevydal krok a ak by sa jeho okraj odtrhol). Prvá dĺžka (III) začína pár metrov vpravo od mokrého komína. Na začiatku je pre lepšiu orientáciu umiestnený borhák. Je dlhá asi 35 metrov. Druhá dĺ. (IV) vedie peknou logickou líniou až k miestu, kde nás borháky zvedú z originálnej línie, ktorá je nie až tak zaujímavá, do peknej pevnej skaly a môžeme si lezenie naozaj vychutnávať. Tesne pred jej koncom je jedno miesto za V, ktoré je len o dvoch krokoch. Akurát, keď už končí lano, dochádzam na 2. štand. Tretia dĺžka (IV) je tiež celkom pekné popoliezanie zakončené ďalším päťkovým kúskom, ktorý je taktiež len o pár krokoch. Štvrtá dĺ. začína síce celkom pekne, no potom je tam aj kus „zeleniny“. No a na koniec bonbónik 5. dl. Táto je veľmi pekná a som rád, že bola oproti pôvodnému výstupu spravená presne tadiaľto :) . Nity nás totž zavedú do komínika za ktorým je krásna záverečná vežička. Taký bonbónik na koniec :) . Na nej je posledný štand a odtiaľ za zvyčajne už zlaňuje dole. My však chceme ísť až na vrchol, preto si dáme ešte šiestu dĺ. (II) po rebierku, ktoré nás zavedie na sutinové pole vedúce k vrcholu, kde sme po troch hodinkách od nástupu.
Pobalíme materiál a hybaj hore. Slnko pečie, voda láka, ale nepostavíme snehuliaka :) O ďalších cca 30 minút sme už konečne na vrchole a vychutnávame si zaslúžený oddych a úžasné výhľady.
Zostupovať, keďže sme tade ešte nešli, sme sa rozhodli normálkou smerom na streleckú vežu. Držiac sa mužíkov nachádzame ten správny smer a o chvíľu sme už v žľabe smerujúcom na sutinové pole pod stenou. Čo sa dá zliezame, no keď je to mokré a nechceme riskovať, dáme jeden asi 15 m zlaňák. Potom ešte chvíľu po trávnatých teraskách dole, kde nachádzame štand so skobami. Z neho ešte 30 m zlaníme a sme na snehu pod stenou.
Nebyť malého zranenia, keď sa Lydke na snehu šmykne a aj keď má cepín v ruke, nepodarí sa jej ubrzdiť a po pár metrovom zjazde po snehu končí zapichnutá v sutine a má niečo s rukami a nohy obité ako po futbale, mohol to byť krásny výlet. V noci sa už na urgente nad všetkým len pousmejeme a všetci sa celkom tešíme, ako už konečne pôjdeme domov a do vankúšov slintať :)

Takže v skratke:
Kde: Javorový štít
Čo: Pilier Kelle- Šuňa
Za koľko: III/IV dve miesta V
Ako dlho: 3 hod
Kto: Lydka, Peter
Heslo dňa: ani neviem, ktoré by bolo lepšie :)
Viac foto: Tu
https://picasaweb.google.com/108304800825024728715/JavorovyStitKelleSunaIIIIVV06062015