Vyhľadávať v tomto blogu

streda 21. decembra 2016

Ďumbierske stretnutie: Kút SZ steny VI a Modrý ľad 17.-18.12.2016

Každá akcia sa musí najprv kvalitne naplánovať a preto pridávam aj malý výber z mailovej komunikácie pri dohadovaní:

Ide aj Peťo Čé :)
Takže nech sa Maťo Pé s Peťom Čé dohodnú na ďalšom sete materiálu, ja a Peťo Bé už jeden set máme.
Odchod cca 17:00, beriem Peťa Čé a Maťa Pé na križovatke a Peťa Bé na otočke.
V zásobe mám 3 pivá Có o objeme 0,55 l a 0,3 l slivky Es :)
Hore kopcom Há aj tak vládať nebudem, takže by to asi muselo byť pekné svinstvo Es aby mi to pomohlo :)
Takže si zosúlaďme čas Té na 11:00 a vyrážame v čase Té + 6 hod :)

OK?
... ...
Hodinky som zosúladil, a batoh som dobalil o 4 pivá o  objeme  0,5 l   a   výkone  10 %... na želanie viem batoh prebaliť o pivá o výkone 12 %  a samozrejme dá sa upraviť aj množstvo, keďže film Sloboda pod nákladom je veľkou inšpiráciou   :DDDDDDDDD, keďže s lezením je to u mňa bieda, možno bude zo mňa aspoň užitočný nosič :D .. tzv. HLAVNÝ NOSIČ... zneužívať ale s mierou :D
...koniec vybrajen komunikácie... :D

Každoročné otvorenie lezeckej sezóny na Ďumbieri teraz pripadlo na posledný predvianočný víkend a preto neváhame v piatok po práci stúpame unavený všednými povinnosťami smer Štefánička. Ani by človek nepovedal, že tá cesta môže byť aj taká dlhá, no po prepočítaní si časov, sme sa zhodli na tom, že toto sme asi urobili nový časový rekord. Nám s Peťom to totiž trvalo dve a pol hodiny a Peťo s Maťom to dali za neuveriteľné tri... :D Na chate klasicky zába pokračuje do neskorých nočných, u poniektorých aj do skorých ranných, hodín a ráno sa vstáva len dosť ťažko. My sme to však zas nepreháňali a pri raňajšej praženičke už kujeme plány kam sa vyberieme...

Kút SZ steny
Štiavnica, Kút SZ steny VI
S Peťom teda stúpame ku zvyčajnej skale na hrebeni v Peťových a Maťových stopách. Nepretŕhame sa, nechce sa nám zapotiť sa. Nahodíme na seba veci a dole Huťkovým žľabom zbiehame sólo. V žľabe je pramálo snehu a veru sa cestou dole aj trochu rozlezieme :). Pod stenou Štiavnice je celkom rušno a aby sme nemuseli stáť v šóre pod Štepanským, vybrali sme si nástup asi 30 m vľavo. Skúsime sa reku dostať do kúta a ak by nás to nechcelo púšťať, zlaníme a vybehneme vedľajšou cestou.
1.dĺžka (IV, 40 m): Nazačiatku trochu nepríjemné naliezanie, no keď sa dostaneme do tráv, už je to super. Peťo štanduje pri kamarátoch v Štepanskom, kde mu je aspoň mu je trochu veselšie a nemusí myslieť na bolenie hlavy :). 2. dĺžka (IV, 25 m): Krásne zmrznuté trávičky poprepletané sem tam skalným výšvihom pokračujú a mne už nezostáva nič iné, len si to náramne užívať a vychutnávať. Štandujem na veľkom bloku na začiatku kúta, kde už začína to pravé- orechové :). 3. dĺžka (VI, 35 m) Nad mami je nádherne vyzerajúci kút, no nevyzerá zas úplne ľahko. Hneď nad štadnom sú tri skoby a pri nich prvý zádrhel :) Cepíny do špáry, pravá noha po malách dierkach, ľavá noha na trenie (v mačkách celkom zábava :D ). Rýchlo zaťať cepín do tráv a potom zas kúsok vyklusanie. Pred Peťom je ďalšie malé bruško. Zas tri kroky bojovania a krútenia sa v kúte, no púšťa to a po prelezení bruška už len doliezť hore na štand. 4. a 5. dĺžka (II-IV, cca 80 m) Rozhodli sme sa ďalej pokračovať vrchou časťou Štepanského... Zo štandu ľahko (II) asi 20 metrov a napájame sa na krásny pilier miestami preistený nitmi (díky Ero, tadiaľto som to ešte nešiel a je to krásne). V sedielku za Hlavou sa naväzujeme už len nakrátko a žľabom spadajúcim zo Štajnerovej vežičky,  pokračujeme súbežne na jej vrchol. Tak toto je vrchol :) Dáme foto s borcami od vedľa, pobalíme materiál a hybaj ho dole niečo zas zjesť :)

Modrý ľad
Modrý ľad
Ďalšie ráno sa nám počasie akosi zmenilo. Fúka, je hmla a z hrebeňa sa vracajú kamaráti, že sa kvôli vetru do severu ani nedostali. Maťo nám akosi odpadol a nášmu triu Petrov sa akosi von nechce. Keďže sme však už tu, nedá nám aspoň na hrebeň nevybehnúť a zatancovať Rudov tanec pre počasie (tri krát obehnúť okolo skaly a dupnúť) Ten vraj pomáha ku zlepšeniu, tak to musíme skúsiť :) Vybehneme teda ku skale, kde už čaká Katka s Ďurim a len neveriacky hľadia, čo tam tí traja dorábajú. Možno si myslia, že to je z výšky alebo že ú to ešte zvyšky :D. Zabralo to! Vietor sa mierne ukľudnil, my preto berieme do partie ešte Ďuriho a využívajúc „bezvetrie“ (rozumej vietor nepresahujúci 90 km/h), preliezame do severu. Dole Huťkovým žľabom sa nám už však sólovať nechce a preto dnes radšej so zlaňákom. Pod ľadom sme sami. Konečne trochu kľudu. Ľad je fakt pekný, no na konci prvej dĺžky sa mi podarí preraziť ho a fontána vody z diery po cepíne mi pripomenie, že toto asi nie je najvhodnejší čas na kúpanie sa. Vo štvorke nám to nejde zas nejak extra rýchlo, no za zhruba hodinku a pol sme už na hrebienku, kde to už zbalíme, vybehneme späť na hrebeň a potom už rýchlo na chatu dať polievočku, čajík, pobaliť zvyšok vecí a hybaj ho ta dou...

Zas jedna z tých vydarených akcií. Aj keď tento rok chlapci zabudli diáky doma a nemali sme nad čím slintať, s dobrou partiou sa konečne po roku zas porozprávať je tiež super :) Tak teda kamaráti dúfam, že budúci rok si toto zopakujeme a už teraz sa teším :)

naše cesty: Ľ= Kút, P= Ľad
Takže v skratke:
Kto, kde, čo, ako dlho:
Sobota: Peťo Čé a ja, Štiavnica, Kút SZ steny, VI + dolez, 4 hod
Peťo B, Maťo, Ďuri, Štepanský IV

Nedeľa: Peťo Čé, Bú a Pá a Ďuri, Modrý ľad WI II, 1,5 hod

piatok 16. septembra 2016

Ošarpance- Puškáš VI+, Magické oko VII 15.09.2016

V tejto časti steny som liezol naposledy v roku 2008 a keďže mi tu chýbala čiaročka v klasike od pána Puškáša, nahovoril som teda Maťa a ide sa. Veď ak sa nám bude chcieť, môžeme si ešte skúsiť vybehnúť niečo, čo sme ešte neliezli :)
Pod stenou začína byť už ráno akosi husto. Našťastie veľa ľudí išlo Komárnického a preto veľmi nestrácame čas, zhodíme veci, nasúkame sa do vercajgu a už aj stojíme pod nástupom do Puškášovej cesty. Do steny svieti slniečko, skala suchučká, nálada dobrá a ešte na nás kričí aj kamarát Igor zo steny. No aký pekný deň to vyzerá byť.

Puškáš VI+
Puškáš 2. dl.
1. dĺžka (VI+, 45 m): Najprv ľahko pod previs, kde je to aj celkom zaujímavé. Veru aj nás trochu vyľakali kamaráti z BA, keď tam trochu pomaturovali :). Netreba tam však veľmi vymýšľať. Treba len zarvať ruky do špáry, nohu ku skobe a druhú vyhodiť hore. A je to. Aké ľahké :D... Na štande sa trochu posocializujeme, počkáme nech trochu odlezú a ideme. 2. dĺžka (VI-, 55 m): Je to krásny kútik na takého polosokola :) s nohami na trenie. Zruba v polovici treba preliezť cez ľavú hranu do platničky (za skobami) a potom ďalším kútikom rovno pod previs. Nim vedie puklina (2 skoby nad sebou cca 1m) ktorá nás vyvedie na položené platničky s puklinou v tvare „V“ pred trávnatou rampou. Vyberieme si jednu z puklín (my sme šli tou ľavou) a po cca 5 metroch sme už na rampe. Je to krásna dĺžka,  ktorej sú skoby cca každé 3 metre a keď si tam človek niečo ešte založí, tak sa môže stať, že na štand príde s jednou karabínou :)
Hore sa veľmi nezdržujeme a zláníme rovno dole komínom (PS. Na 60 m lanách to vydá cca 2 m nad zem). Igi, ďakujem za laná, lebo pri druhom zlaňáku sa nám aj tak naše sekli :D. Dáme len krátky oddych, zjeme tyčinku, napijeme a už aj sa ponáhľame do ďalšej cesty.

Magické oko VII
Magické oko
Cesta má spoločný nástup s Plšekovou... Na nástupe je nit s majlonkou. 1. dĺžka (VI, cca 50-55 m). Spájame však nejakým omylom 1. a 2. dĺžku a nakoniec sa z toho vykľuje krásne platňovité lezenie, kde si človek (už v 6-kovej dĺžke z Magického oka) myslí, že toto už nie je lezenie, ale skôr levitácia :). Nohy na trenie, na ruky žiadne chyty. Prvé chyty sa objavia až pri preliezaní previšteku, kde už je konečne aspoň nejaký stisk, prípadne šikmá polička na ruku. Ani by som neveril, že aj také niečo sa dá považovať za „krásny chyt“ :D.  2. dĺžka (VII, cca 35 m): Keď nakúkame do platne nad nami, celkom sa aj smejeme. Je to už však asi skôr smiech cez slzy. Pred nami je úžasná platňa veľmi podobného charakteru, ako tá pod nami, len s tým rozdielom, že táto je ešte kolmejšia :) Až teraz som pochopil, prečo všetci tí, čo mali Five Ten-y, na ne nedajú dopustiť. Stupiť „nič“, preniesť váhu, položiť druhú nohu na „druhé nič“ a rukami sa len opierať o skalu aby sme si nosy neoškreli (toto pokračovalo asi 15-20 metrov) :D. Levitujeme teda ďalej, ale toto už je asi fakt proti fyzike :D. Miestami síce treba prestať dýchať aby nás naše vlastné fučanie neodtlačilo o steny, no dá sa to. 3. dĺžka (VI, cca 15 m): Nad štandom je krásna, trošíčku previsnutá a jemnúčko silová špárka, v ktorej mimochodom pred pár chvíľami nacvičovalo letecké a iné kreácie už pár lezcov. Neviem, čo tam však dorábali. Nad štand jeden friend, meter nad neho veľký čok, nohu narvať do špáry, zaťať zuby, urobiť ešte dve tempá a sme v trávnatom kútiku, ktorý nás vyvedie zas na trávnatú policu. Odtiaľ zlaňák zas komínom na nástup, bufet, odsekávanie lán, ďalší bufet, počkať kamarátov a hybaj ho dole osláviť ďalší pekný deň :)
Pekne sme si dali. Prsty na nohách rozbité, ale ruky ako by sme ani nepotrebovali. Morál napravený, čiarky zapísané, hlava vyčistená, telo unavené, no duch osviežený. Práve pre toto to asi všetci robíme. A len tak na margo ciest. Tieto fakt môžem len a len odporúčať. Síce sú to krátke cesty, no je to úžasné lezenie a miestami aj tá levitácia :)



nase csty c: 3 a 5
zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/
Takže v skratke:
Kto: Maťo a ja
Kde: Malý Ošarpanec (JV)
Čo a za koľko: Puškáš VI+ a Magiské oko VII

Ako dlho: 1,5 hod. a 2 hod.
Viac foto: Tu

utorok 6. septembra 2016

Oddielová akcia Terynka 01.- 04.09.2016

  Zas sme o rok krajší, poniektorí aj skúsenejší, nuž a my ostatní aspoň skromnejší ;) Dobré zvyky pokračujú a už v apríli sa Mirko rieši plány na letné sústredenie v Tatrách, za čo mu patrí veľká vďaka. Toho roku sme totiž štyri dni okupovali Téryho chatu a doliny, piliere a steny v jej okolí, ktorých je aj na tomto kúsku našich krásnych hôr neúrekom. Partia viac ako 25 ľudí dokáže veru zabezpečiť celkom veselú kopu zábavy, ale mne je ťažké písať za každého. Preto len pár riadkov z toho, čo sa nám podarilo.

Deň 1.: Široká veža, Maškov kút, VI, 3 hod.
  
  Po rozlúčení sa s kamarátmi na parkovisku my s Maťom aj keď teda máme byť v Malej Studenej, smerujeme smer Veľká Studená dolina. V stene Širokej mám totiž ešte jeden restík v podobe Maškovho kúta, ktorého vylezenie mi už asi ako jediné v tejto stene chýbal ku šťastiu :) Je to veľmi pekná cesta, kde je sem tam skoba, sem tam však treba aj doistiť.
1.Dĺžka (VI cca 50 m): Naliezame jemne sprava od mokrého kúta až pod previsnutú stienku(V+) (presne podľa popisu), ktorou sa dostávame do krásneho kútika (V/VI). Za kútom ešte pár metrov po rampe na trávnatú policu a sme hore. 2. Dĺžka (V, cca 50 m): začíname položenou platňou v kúte, potom prekrok cez ostrie pillierika a potom už šup ho rovno hore kútom až do jaskyne. 3. Dĺžka (vraj III, cca 55 m): Z jaskyne celkom zaujímavý výlez do kúta nad nami. Vraj za III. Určite to je trochu viac, hlavne aj celkom vzdušné :). 4.-5. dĺžka(III, cca 100 m): V sedielku na hrane už obtiaže končia, preto už odtiaľto pokračujeme súčasne až na trávnatý terén nad stenou. Tu pobalíme laná, vybehneme si na vrchol, pokocháme, zbehneme cez Priečne pod stenu, kde zas na seba nahádžeme ťažké batohy a hybaj ho zas cez Priečne sedlo na chatu, kde nás už vítajú naši kamaráti (nie však chlebom a soľou, ako to býva dobrým zvykom, ale čo je horšie, pivom a borovičkou :D ). Večerná zábava, pokračuje od večere až do niečo po desiatej, keď už musíme ísť spať a načerpať sily na ďalší deň.

Deň 2.: Baranie rohy, Traja kamaráti, V+, 3 hod.
  
  Ráno ťažké vstávanie. Raňajky, káva, niečo na bolenie hlavy... Stojím pred chatou a nejak nemám chuť niekam ísť. Asi to bude tým vzduchom lebo inak si to vysvetliť neviem :D . Maťo ma však láme a veru aj mne určite dobre padne malá prechádzka. Berieme teda batohy s materiálom a vyrážame smerom na Baranie rohy. Keďže ja som tam už tie staré klasiky liezol a chalani pred dvomi rokmi spravili (vraj) peknú novú cestu, Maťo ma zlomil a nastupujeme. 1. dĺžka (V+, cca 50 m): Už na štande (použili sme ten na nitoch z Indiánskeho leta) mi je nejak divne, keď sa pozerám za Maťom do prvej platničky a vyhrážam sa mu, že toto si pekne potiahne všetko sám :) . Krásna platnička sa však lezie úplne na parádu. Položená platňa, kde sa všetko dá krásne odstúpať je fakt úžasná a po dolezení na štand (tiž zu „leta“) ma okamžite prešli blbé nápady, že sa poveziem vo vláčiku. 2. dĺžka (IV+, cca 55 m): Po stupňoch jemne nahor do komínika, ktorý ma vyvedie do peknej platničky, ktorá je hore uzavretá L-kovým previsom. Jeho pravým zlomom hore do ďalšej peknej platni. Po platni jemne doprava na ďalší štand (dve skoby). 3. dĺžka (V+, cca 60-65 m): Snáď najkrajšia v ceste. Platňou pod previs, kde je viac chytov ako na umelej stene :) Cez previs do pukliny a potom jemne doprava. Maťo však zaštandoval trochu skôr, tak za nim dobieham a potiahnem to po polici až na jej koniec (II) kde sa rozdeľujú cesty ako Šádek... 4. dĺžka (V, 50 m): Táto nás vyvedie už do vrchnej platne. Keďže sme predchádzajúcu omylom rozdelili, táto zas vyšla na Maťa. 5. dĺžka (V-, cca 45 m): Konečne niečo pekné nechal aj mne :) Krásnou platňou jemne doľava, potom hore ku bloku a už len ľahko hore. Platňa vyzerá od spodku dosť nezaistitelne, no dá sa to úplne nádherne vybehnúť aj zaistiť. Chlapci, klobúk dole pred takou krásnou cestou. Išiel som tam s malou dušičkou, že čo to bude zač, no vykľula sa z toho asi aj najkrajšia cesta, akú som tento rol liezol. Môžem všetkým len odporučiť ;) . V rámci vyklusania si ešte vybehneme na vrchol popozerať výhľady, zbehneme do Baranieho sedla, pod stenu po batoh a hybaj dole na chatu, podeliť sa s kamarátmi o zážitky :)   

Deň 3.: Čierny štít, Šádek/ Bocek, IV+, 2,5 hod.

  Ráno nám slniečko krásne svieti a bolo by škoda takéto počasie nevyužiť na niečo „normálne“ :). Na Čiernom má Maťo zavesený „pytel“ a aj, veru hanbím sa za to, som tam ešte ani nebol. Preto nie je veľmi čo riešiť a vyrážame smer Veľká Zmrzlá dolina. Po hodinke a trištvrte sme už pod stenou a hľadáme, do čoho sa pustíme. Čo však čert nechcel, v „puškášoch“ je celkom nátresk. Nechce sa nám veru tlačiť s ďalšími troma dvojkami a preto pozeráme po niečom inom. Výber padol na Šádeka. V ravo od narovnania Puškáša sa nám začína ukazovať naša cesta. 1. dĺžka (IV, cca 50 m): Nastupujeme vhĺbením vpravo od narovnania... Zatiaľ je to pekná a pevná skala a na rozlezenie je to veľmi príjemné :). 2. dĺžka (IV+, cca 55 m): Snažím sa z obrázku a popisu vyčítať, kade... Cesta totiž kľučkuje pomedzi previšteky, čo sa nám z tohto pohľadu akosi dosť zle hľadá. Naliezam teda a intuitívne leziem, sem tam sa vrátim, no púšťa to celkom. Trochu mi len na morále nepridáva, že istenia viem založiť len dosť poriedko. Buď to totiž duní alebo je to až moc kompaktné :) Veru aj som sa miestami trochu vybál, no na štande (dve skoby) to zo mňa opadne. 3. dĺžka (III / IV, cca 55 m): Zo štandu Maťo natraverzuje asi 3 m, doľava cez hranu a potom už len logicky hore vhĺbením. Pod previsom na konci vhĺbenia ešte traverz doľava cez platničku (IV) a nad previsom už štanduje. 4. dĺžka (III / IV, 60 m): Pokračujem ešte na koniec vhĺbenia rovno hore a prvým pilierikom sa napájam už na Puškáša, kade pokračujeme, až kým lano nedôjde. Už sme len kúsok od vrcholu. Tu preto necháme materiál a zľahka (II/III, cca 30 m) si vybehneme na vrchol. Oddýchneme, napijeme, pokeciame s kamarátmi do susedov a ide sa dole. Čo čert nechcel, jasné že sme aj trochu zablúdili a aj sme si zlaniť museli. Ale aspoň sme sa prešli :)
Na chatu sa vraciame späť cez Baranie sedlo a pred štvrtou už sedíme na terase (skala za chatou :D ), dojedáme zvyšky, čo nám zostalo a veselé príhody z dňa začínajú prichádzať z každej strany :). Keď sa vrátili aj zvyšky partie, prechádzame (aspoň mne to tak prišlo) na súťaž „vtipnejší vyhráva“ a z vtipmi ako by sa vrece roztrhlo. Večer ešte gitara, poniektorí aj tanečky a poniektorí kocky (inak tie som už nehral asi 20 rokov), až kým chata nestíchne a pomaly sa ľudia nepoberú spať.      

Deň 4.: „kondičný tréning“ :D

  Ponaučenie z posledný pár rokov pre mňa je, že štvrtý deň je pre mňa asi kritický. Preto to dnes nesilíme. Nechce sa mi totiž zas odniekiaľ utekať alebo zlaňovať. Preto sa moc neponáhľame, po raňajkách len pobalíme naše ťažké „bágle“ a v rámci kondičky si radšej prebehneme (a to takmer doslovne a aj s našimi 15 kg vážiacimi batohmi ) cez Priečne sedlo ešte pozrieť kamarátov na Zbojníčku (Dominika, ďakujeme za pohostenie a dúfam, že sa čoskoro budeme revanšovať ... ;) ). Oddýchneme, pokeciame, rozlúčime, zbehneme dole a valíme domov.

Joj, dobre bolo. Poďakovanie patrí Maťovi, že mal trpezlivosť a moc nenamietal na moje nápady, vďaka celej partii za tých pár príjemne strávených dní a hlavne veľká vďaka Mirkovi za zorganizovanie ďalšieho ročníka skvelej akcie :). Dúfam, že sa takáto partia zídeme aj v zime, aj ďalšie leto a hlavne ešte aj veľa, veľa rokov potom :)

Viac foto: Tu


pondelok 29. augusta 2016

Ostrva, Cesta Autonovy VI+ a Júlová V+, 29.08.2016

   V Ostrve nám za posledný rok- dva vznikli nové cestičky a aj keď je to len „skalkárčenie“, ja si to tam rád vyskúšam. Po pred včerajšku som ešte parádne rozbitý, tak mi veru aj náramne vhod padnú :). Neskorší odchod (6:00) z BB mi tiež celkom vyhovuje a tak sme sa s Maťom viac menej zhodli, že to pôjdeme odskúšať tam a ranná predpoveď nás v tom ešte utvrdí.

   Ako prvú sme si vybrali cestu Autonovy (VI+). Nachádza sa asi 20-30 metrov od ľavého okraja galérie Ostrvy (Pavlín- Kráčalík). 1. Dĺžka  (V+) je pekné popoliezanie systémom platničiek a previštekov. Je úplne jasná a keď by človek aj chcel, stačí sa poobzerať a nity ho navedú. 2. Dĺžka (VI+) začína dvomi malými prevismi za 5, potom pokračuje jemne diagonálne doprava cez veľmi chrumkavú platničku (kde mi skoro aj ušlo) a potom už len ľahký previs za 4 a sme na štande. V tejto ceste sme nezaložili ani jedno vlastné istenie. Buď nebolo kam alebo tam bol nit, takže netreba brať nič viac :) Po dolezení na vežu zo
štandu ešte asi 10 m, priamo po hrebienku (II) a sme na zostupovom chodníku pod stenu. Takže zlaňovať ani nie je treba, nakoľko po chodníku sme dole za 10 minút.

   Ako druhú cestu, sme sa rozhodli na vyklusanie, vyliezť Júlovú (V+). Zostúpime teda chodníkom len do žľabu spadajúceho z Ostrvy, nim vybehneme ešte asi 20 m hore a tu začína. Na nástupe je jeden nit. 1. Dĺžka (V+) je pekné lezenie po relatívne pevnej skale. Hore nás vyvedú nity a vedie systémom kútikov a malých previsov ku rampe ubiehajúcej do prava a na jej konci je štand. Ano. Sem tam sa najde este aj nejaký loker alebo trochu machu, no keď sa to olezie, bude to celkom pekné :) 2. Dĺžka. Položenou platňou (IV), ktorá je očistená až  pod previs, ktorý obliezame z pravej strany až na hranu. Potom priamo po hrane (V), no už trochu zamachovanej, až na ďalší štand. 3. Dĺžka (V)- zo štandu priamo hore a ďalej po rebre až pod krásnu platňu. Do platni naliezame zľava a na jej konci je štand. Ďalej sme už my však poračovať nemohli, nakoľko búrka sa dosť rýchlo blížila, preto hneď zlaňujeme dole (Májová cesta). Je to na jeden cca 30 m a jeden 60 m zlaňák.
   
   S posledným zlanením však prichádzajú aj prvé hromy, takže na dnes (bohu žiaľ) musí stačiť. Nahádžeme teda veci do batohu a bežíme sa, samozrejme za sem tam aj dosť írečitého slovníka, schovať pred búrkou aspoň pod kaplnku. Nakoniec nás to najhoršie obišlo, no všetko je aj tak dosť mokré, preto to pre dnes zabalíme o čosi kôr, ako sme zvyknutí. Aj to sa stáva v horách, no zdravie je prednejšie, ako to niekam siliť.



Takže v skratke:
Kto: Maťo a ja
Kde: Ostrva
Čo a za koľko: Cesta Autonovy VI+ a Júlová V+
Ako dlho: 1 hod + 1,5 hod

Viac foto: Tu

nedeľa 28. augusta 2016

Galéria Gánku, Puškáš, V, 27.08.2016

    Tak konečne. Cesty v juhu sa už akosi míňajú a do severných stien to máme na otočku aj celkom ďaleko. Preto je každý z takýchto výjazdov o to vzácnejší. Dlho som už poškuľoval po Galérii Gánku, no bolo treba počkať na počasie. Keďže je to severne orientovaná stena, na jar tam je dlho mokro a na nástupoch sneh. Potom príde jarný monzún a do leta je to zas v háji (áno, možno sú to len výhovorky, no keďže sa nedá každému vybehnúť hore vždy, keď sú dobré podmienky a musí čakať na víkend, nie je to až také ľahké :) )

    Konečne predpoveď, na akú som už dlho čakal. Týždeň takmer bez zrážok a dokonca sobota úplný plech. Už nie je na čo čakať, lepšie to už snáď ani nemôže byť. A veru fakt ani nemohlo :) V piatok teda po práci pálime smer Popradské pleso aby sme sa mohli v kľude vyspať a skoro ráno vyrážať.
Budík začína zúriť o piatej ráno. Stále rozmýšľam, či je to lez zlý vtip a kde to vlastne som :). Pochopím až po rannej káve. Niečo po pol šiestej teda pomaly vyrážame smer Váha. Cestou sa ešte zastavíme na kávičku na chate pod Rysmi, pod Váhou na slniečku dáme malé raňajky a už aj sa plahočíme v nepríjemnej suti pod našu krásnu stenu, ktorá je takmer 300 m vysoká a je viac menej kolmá až previsnutá. Práve v tejto nádhere sme si dnes vybrali Puškášovu cestu (V), po ktorej som už toľko poškuľoval.

zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/
    Vybehneme hore lávkou na plošinu pod pilierom, naviažeme sa a ide sa na to. Dohodli sme sa, že polovicu si potiahne Peťo a druhú ja. Prvé dve dĺžky sme spojili, nakoľko je to ľahké popoliezanie (III, 55 m) a nechce sa nám veľmi motať. Druhá dĺžka (III-IV, 50 m) je už pekné ľahučké polezenie a začíname sa pomaly zohýbavať :). 3. Dĺžka (III, 45 m) ešte trochu po ľahkom teréne na veľkú policu a konečne začíname liezť :). 4. a 5. Dĺžku (V potom III, 55 m) spájame tiež. Najprv zo štandu rovno hore (III), potom veľmi pekný traverz (V-/V) doľava popod previs a potom jemne šikmo doprava na veľkú policu (III). Tu sa preväzujeme a konečne si to môžem začať užívať aj ja :). 5. Dĺžka (III, 40 m) začína traverzom po veľkej polici na jej pravý okraj. Odtiaľ rovno hore je viditeľný široký kútik, ktorý nie je zas až tak kompaktný, no nad nim je už krásna platnička na ktorej je veľký skalný blok (vedľa neho cca 2 m skoba), kde štandujeme. 6. Dĺžka. Keďže blok je trochu mimo cesty, od neho traverz vodorovne (cca 15 m) doľava a po logickej a viditeľnej, dosť vzdušnej, rampe pokračujeme ďalej. Potom vodorovný traverz doľava (skoby) až do kúta, spadajúceho z okraja galérie (tu štand. Stará skoba+ krúžok už majú časy slávy za sebou, doistiť!!!). 7. Dĺžka (IV-V, cca 30m) pokračuje kútom rovno hore. Nad nami sú viditeľné skoby. Tie nás vyvedú na okraj Galérie, odkiaľ už len nič nezhodiť na chalanov v kúte podo mnou. Po suti asi 15-20 m až ku stĺpiku s knihou, kde sú konečné standy.

    Pôvodný plán bol vyliezť ešte jednu cestu. No keďže sme sa dosť motali (trvalo nám to 4 hodiny), plány sme prehodnotili a radšej sme sa rozhodli vybehnúť na hrebeň a pokračovať nim na Malý a Veľký Gánek a možno aj ďalej, ak sa podarí. Vybiehame teda na hrebeň, ktorým už súčasne pokračujeme na vrchol, kde sme o cca 45 minút (aj s bufetom). Z Malého Gánku jeden zlaňák (cca 15 m), pokračujeme na Prostredný (ďalší zlaňák cca 10 m) a potom už len výbeh na Veľký Gánok. Čas pokročil a preto už len po hrebeni smerom na Rumanov štít a hybaj rovno dole.
Všetka táto sranda nám trvala 13 hodín (Popradské- Popradské) a asi sme aj všetci radi, že si môžeme konečne trochu vyfúknuť. Viem. Nie je to zrovna čas hodný zápisu do knihy rekordov, ale boli sme na dovolenke a nie na pretekoch :D.



Takže v skratke:
Kto: Maťo a 2x Peťo
Kde: Gánky
Čo: Puškáš + hrebeňom na Veľký Gánok (Gánek :) )
Za koľko: V + II/III
Ako dlho: 4 + 2 hod

Heslo dňa: To nie je z výšky, to sú zvyšky :D


pondelok 11. júla 2016

Volia veža JZ pilier IV, 10.07.2016

Nasa cesta
 Ďalší pekný deň pred nami, tak prečo ho nevyužiť a nejsť sa zas trochu poprechádzať po kopcoch :) Je nedeľa ráno, niečo pred piatou, zopár ľudí sa len vracia domov s barov a my sledujúc miestami divné indivíduá opúšťame BB. Dnes to so mnou bude musieť vydržať pán predseda Mirko a Miňo. Po príchode na parkovisko Popradské pleso sa však preberáme aj bez rannej kávy, keď výpalník od nás pýta 7 € parkovné... Páni, teda nehnevajte sa na mňa, ale za čo??? Nuž časy sa menia a aj oni potrebujú zarobiť. A hlavne rýchlo... :/ Nahodíme teda na seba batohy a stúpame smer Popradské pleso. Nezdržíme sa dlho, len doplníme len tekutiny a kávičku a už stúpame smer Mengusovská dolina. Chodníky sú ešte nie také preplnené, popri Mirkovom monológu cesta aj celkom odbúda a po hodinke a pol (vychádzkovým tempom) sme pomaly pod stenou, kde len niečo malé zjeme, nahodíme sa do gala a zistíme kto a čo pozabúdal (však Mirko), nuž a hneď nám bolo jasné, že dnes sa zlaňovať zrejme nebude :D . Dnes sme si vybrali pre mňa asi poslednú cestu (rozumej cestu v normálnej obtiažnosti, ktorú ja leziem) v tejto stene a som rád, že chalani to ešte neliezli a neprotestovali.

Nástup
Nástup na pilier je z najvyššie vybiehajúcej trávy a je viac menej jasný. Na nástupe je jedna skoba. Prvá dĺžka (IV, 50m) začína previštekom a nad ním sa tiahne jemne doľava puklinou a stienkou (III), ktorá nás dovedie ku nitu. Tu však neštandujeme, ale pokračujeme ešte cca 15 m hore, ku ďalšiemu. Druhá dĺžka (III, 40m) pokračuje rovno hore smerom na vrchol výraznej vežičky v pilieri, kde na veľkej polici štandujeme (Nit). Tretia dĺžka (IV, 40m) asi najkrajšia :)- zo štandu asi 5 m doprava cez platničku pod výrazný kút, ktorým rovno hore a ktorý nás dovedie do sedielka vpravo od vežičky v pilieri, štand (Nit). Štvrtá dĺžka (IV sem tam krok V, 50m)- Tu sa však neviem rozhodnúť od samej radosti kade sa vybrať. Nejak ma to ťahá vpravo, no nakoniec to nepúšťa, zliezam a ťahám sa mierne vľavo (asi 10 m od ostria). Naliezam do nie moc príjemných platničiek, kútikov, previštekov, ktoré sú v kombinácii s machom a sem tam aj vlhkosťou celkom na morál :). Štandujem na veľkej trávnatej polici asi 5 m vpravo od komína spadajúceho z opačnej strany od zlaňáku (nad Puškášovým komínom). Piata dĺžka (IV, 45m)- z police traverz po voľných kameňoch do komína, ktorým ďalej pokračujeme hore až kým zistím, že už nohy viac na rozpor nedám (moja ohybnosť opäť raz sklamala :D ), tak to musím „prebojovať“ priamo cez pevyštek v komíne. Odtiaľ je do už len CH/I asi 20 m nad Puškáša (nechápem, ako je možné za 15 minút zaspať na štande, však Miňo. Aspoň že teraz istil Mirko :). No prebrať sa, vyskočiť na nohy a na polici 4x3 m sa vybrať v polospánku na opačnú stranu... to je teda výkom :D. Ešteže bol priviazaný). Tu už prezúvame zbalíme materiál a na jednom krátkom lane stúpame (riadiac sa heslom: Jediná cesta dole vedie cez vrchol) cca 100 m za II na vrchol. Spoločné foto, malý bufet, doplnenie tekutín je už štandard. Preteky vo vtipoch sú však asi len za príplatok a tak to vyzerá, že dnes sme si to asi priplatili všetci a riadne :D . Keď sa nám podarilo dosmiať, zmotáme lano a pre tento raz sme sa rozhodli pre zostup „normálkou“ I/II cca 20 min.
Krásny kútik v 3. dĺžke

Teplota je aj tu celkom slušná a našim úbohým telíčkam a spuchnutým členkom preto dobre padne malé osvieženie pri plese , odkiaľ je to dole na Popradské asi hodinka. Na Mjlátke ďalší oddych, poniektorí len pivko a poniektorí gulášik (inak celkom slušný ;) a Birel, nuž a chceš/ nechceš hybaj ho , samozrejme za Mirkovho štandardného monológu :D, späť do „civilizácie“.
Na záver by som len chcel dodať pre všetkých, ktorí sa vyberú na Volovku... Nie sú tam len cesty ako J. pilier, Štaflovka, Stanislawski, Puškáš... v ktorých sú štandardne zástupy ľudí. Skúste sa popozerať aj po Diretke, JZ pilieri... kde som mimochodom, keď som tam bol (a bolo to presne 11x), ešte nikoho nevidel :) Sú tam veru cesty, ktoré sa naozaj oplatí ísť si preliezť a kde budete zrejme aj sami ;)

Takže v skratke:
Výlez z kútika
Kde: Volia veža
Čo: JZ pilier
Za koľko: IV
Ako dlho: 2,5 hod
Kto: Miňo S. Mirko K. a moja maličkosť
Heslo dňa: Nepublikovateľné... :D

...
...
...


nedeľa 26. júna 2016

Štrbské Solisko, Ľavý pilier IV, 25.06.2016

nasa cseta (7) Zdroj: http://www.tatry.nfo.sk/


 Klasiky sa akosi míňajú, nuž a keďže by sme radi nejakým pilierikom vybehli, poškuľujeme zas po Soliskách. Sú to takmer presne 4 roky, čo sme o takomto čase boli skúsiť Pravý pilier  na Štrbské Solisko a aj keď to bola len trojočka, bola to krásna vychádzka. Preto chceme teras s Duškom opáčiť aj ten vedľajší.
Ráno to na radaroch vyzerá dosť podivne. Samá búrka, vietor a ešte k tomu aj výstrahy. Po tých horúčavách sa ani nie je čomu diviť. Ale keď už sme vstali, dohodli sme sa, že teda ideme skúsiť a keď bude úplne zle, pôjdeme sa aspoň do Mary okúpať.
O siedmej na Štrbskom to však vyzerá viac než dobre. Nahádžeme na seba veci a ponáhľame sa do Furkotskej. Na chate sme za necelých 50 minút (nie lanovkou :) ), trochu sa občerstvíme a o ďalšiu hodinku sme už nachystaný pod nástupom. Cesta začína peknou štvorkovou dĺžkou (IV, 50m), kde som normálne aj zaskočený, že treba trochu aj porozmýšľať. Po včerajšom daždi sú machy mokré a rád by som sa aj zaistil. No takmer všetko, čo chcem použiť, tak trochu duní. Po pol hodine hľadania a naliezania som však na štande. Aj keď je to pekné popoliezanie, nie je to zas taký klasický štvorkový utekáč, ako sme čakali a veru Duško si aj trochu ponadával, kým ku mne došiel :) . Druhá (III, 35m) začína trávami a na konci je ešte (zamachovaný ale celkom pekný výlez). Sprievodca odtiaľto popisuje smer: Ostrím piliera na vrchol. Tu už však nabalíme laná na seba a pokračujeme na krátko aby sme čas nestrácali. Je to už len utekáč a vyhľadávajúc obtiaže je to aj tak max za II cca 200 m. Po dva a pol hodinke, vrátane bufetu pod vrcholom a balenia cárachov) už stojíme na vrchole. Zostupujeme po hrebeni smerom na Predné Solisko, kde už začujeme prvé hrmenie. Teda čudujem sa, koľko ľudí je schopných trepať sa hore aj keď im za chrbtom bijú blesky. Zbehneme na chatu, búrka nás nezastihla... Pri malom občerstvení sledujeme druhý búrkový mrak, ako sa blíži ku Štrbskému a moc sa nám dole nechce. Počkáme teda nech sa vyprší a keď je to v poriadku, zbehneme za cca 40 minút dole.
Krátke zhrnutie: Aj keď sa nám táto cesta javila ako dobrý nápad na rozchodenie sa, nie je to zas až taká výhra. V Tatrách je kopec krajších ciest a keď by sa sem už fakt niekto vybral, odporúčam naozaj radšej ten Pravý pilier. Aj keď je o niečo ľahší, je to o mnoho krajšie.
Poučenie: nekop kolenami do skaly, dosť to bolí :) . Krém, ktorý nosíš v batohu použi :) Tam hore vraj muchy nie sú. Omyl! Je ich tam milión a sú parádne dotieravé :)

Takže v skratke:
Kto: Duško a ja
Kde: Štrbské Solisko
Čo: Ľavý piler
Za koľko: IV / potom dvojkový utekáč

Ako dlho: 2,5 hod. aj s rezervou :)


...

nedeľa 19. júna 2016

Velický zub- Jubilejná IV a Dvojitá veža- Ľavou časťou steny III/IV 18.06.2016

Zdroj foto: http://www.tatry.nfo.sk/


 Presne tri mesiace sú tomu, čo som bol naposledy v Tatrách a veru sa za to aj patrične trochu hanbím :). Nuž ale čo. Keď sa nedá, tak sa nedá. Dozrel veru čas a mne náramne dobre padlo, že Duško zavolal. Niečo ľahšie na rozchodenie veru dobre padne po takom dlhom čase. Nuž tak kujeme plány  a neskoro večer ešte tlačím sprievodcu, keď vyjde čas, tak reku aby sme sa len tak nepoflakovali.

Ráno, niečo po pol ôsmej vyrážame od Sliezskeho domu smerom do doliny. Ten vzduch mi už veru dosť chýbal. Na rozlezenie sme si vybrali nie až tak veľmi starú alebo teda aspoň pekne preistenú cestičku na Velický zub. Jubilejnú už liezli takmer všetci a tí ostatní, čo ešte nie, to dosť ošomrali. No a čo. Na rozchodenie je to pekná VHT :) Nebudem tu opisovať cestu lebo chalani, čo robili sprievodu a cestu to popísali do posledného detailu (sprievodca tu). Inak teda na margo cesty len toľko... (môj pocit z nej)... Páni, klobúk dole. Toľko roboty čo sa tam urobilo, je fakt na chválu. Nuž a keď si my ostatní predstavíme, koľko času tam museli stráviť a čo dokázali vyrobiť na takom kuse (v úvodzovkách) „takmer bezvýznamnej“ skaly, fakt klobúk dole. Cesta je vhodná pre začínajúcich Tatrancov alebo pre prípad, že máte tak 2 hoďky voľno. Kľúčové miesta sú odistené borhámi presne tak aby to bolo bezpečné. My sme okrem 1. Dĺžky ostatné už spájali a skúsenejším stačí len 10 expresiek a pár slučiek. Na lezenie nie sú treba ani lezečky, obyčajné boty úplne postačujú. My sme sa veľmi nepretŕhali a vybehli sme to za 2,5 hodinky úplne s prehľadom. Áno. Nie je to zrovna rýchlostný rekord, no boli sme na výlete, nie na pretekoch :)

Keďže bolo len 11 hodín, mali sme v pláne pokračovať ďalej na pár vrcholov. V pláne bolo niečo v SZ Velickej steny, konkrétne Kaňa- Luczy. Pod nástupom mi je však nejak divne. Kútik v 2. dĺžke je ešte mokrý, machy sú tiež o dosť tmavšie (mokrejšie), ako tie suché a slniečko tam dnes asi tak rýchlo nezasvieti. Vetrík nás vyfúkal už na zube a preto sa chceme trochu na slniečku vyjašteriť a preto utekáme rovno ďalej pod Dvojitú vežu.

Včera večer som veľa času s napozeraním si sprievodcu od Puškáša veľa času veru nestratil a teraz zisťujem, že to asi nebol dobrý nápad. Fotka o rozmere asi 5 x 8 cm nie nejak extra čitateľná a čísla výstupov už vôbec nie :). No čo. Študujeme teda nejaké popisy, snažíme sa spojiť útržky z nich so nákresom a poskladať aspoň nejakú časť skladačky. Po asi hodine skúmania si vyberáme jednu z línií podľa nákresu. Ak sa trafíme, mala by to byť tá cesta, čo sme si vybrali. Pre istotu (teda nie že by som sa bál, že sme niečo zle poskladali, ale istota je istota) si veru aj lezečky obujem, reku ak by v trojkovej ceste bol nejaký šeťkový zádrhel :). Naliezam... Cesta vedie logickým vhĺbením, no zisťujem, že pri vyborhákovaných cestách (ako bola naša dnešná prvá) človek riadne okrepne. Zrazu treba hľadať kam zaistiť, kde štandovať, no našťastie som to rýchlo pochopil a začína to zas pomaly odsýpať :). Prvá dĺžka (55 m III/IV) začína z trávnatej police a pokračuje kútikom v spádnici z vrcholu. Druhá dĺžka (35 m III) pokračuje ešte cca 10 m kútikov mierne šikmo doľava, potom asi 10 m rovno hore až pod previs, ktorý obchádzame sprava. Nad nim pokračuje stále kútom rovno hore ďalších 15 m. Tretia (35 m III) potom pokračuje stále kútom rovno hore do znateľného sedielka a odtiaľ už len asi 20 m na vrchol (II/III). Zostup (CH) už normálkou do Sedla pod Dvojitou. Na vrchol však doliezame spoločne s prvými kvapkami dažďa, nuž nie je veľa času na vychutnávanie si výhľadov a preto len pobalíme materiál, nahodíme vetrovky a ponáhľame sa rovno dole. Škoda. Keby ešte vydržalo, chceli sme si ešte vybehnúť jeden pilierik v rámci kondičky.

Nuž ale ako sa hovorí, kto si neváži málo, veľa si nezaslúži. No a my sme teda velice vytešení a vďační, že sme si aspoň toto vybehli, trochu sa rozchodili a trochu sme si poturistikovali. Viem. Nie sú to zrejem výstupy roka, no koho nepoteší trochu sa potúlať po našich krásnych Tatrách a popri tom si vyliezť ešte 400 metrov... Veď to robíme pre radosť :)

Takže v skratke:
Kto: Duško a Peter
Kde: Velický zub + Dvojitá veža
Čo: Jubilejná IV + Ľavou časťou steny III/IV
Ako dlho: 2,5 + 1,5 hod
Heslo: krásna VHT :)


....

streda 23. marca 2016

Oddielová akcia, Brnčalka 18.- 20.03.2016



 Upozornenie: Ak očakávate, že sa v týchto pár riadkoch dočítate o šialených výkonoch, nebezpečných cestách na hranici života alebo bojovaní v ľadových podmienkach asi nie ste celkom na správnom mieste. No ak by ste chceli vedieť, ako vyzerá pár príjemne strávených dní so skvelou partiou ľudí na úžasnom mieste našich krásnych Tatier, tak ste tu určite správne :)

Stretnutia členov a priaznivcov Horoklubu sa zas začínajú stávať neoddeliteľnou súčasťou nášho fungovania a tak sa mi zdá, že čím ďalej, tým sú aj vydarenejšie :) Túto zimu padla voľba na Chatu pri Zelenom plese. Mňa to veľmi potešilo, lebo túto destináciu mám veľmi rád. Prvotné obavy z nedostatku snehu na skialp a nie úplne ideálne podmienky na lezenie sa však nepotvrdili, nuž a my sme si do sýta užívali pohostinnosť chaty a zjazdy, ľady a steny v okolí. Ťažko sa mi bude opisovať koľko, čoho a kto zažil, preto pridávam aspoň pár mojich dojmov a ako sme si to užívali my :)



Deň 1.:
Nepretŕhali sme sa veru s extra skorým ranným odchodom, samozrejme cestou bolo treba zastaviť aj na pumpovej kávičke a stretnúť partiu. Preto sme na parkovisku až okolo ôsmej. Pobalíme a nahodíme na seba ťažké ruksaky (teda až na Daníka, lebo tak sa mi zdá, že on chodí či v lete, či v zime s rovnakým 25 l batohom, v ktorom má aj tak vždy minimálne polovicu jedla :D ) a stúpame smer Brnčalka. Poniektorí sa trochu ženú, no my sme predsa na dovolenke a preto len pomaly prepletáme našimi ochabnutými nôžkami. Cestou sme si ešte pár krát stihli aj gratulovali ku našim minulým, ale aj budúcim narodeninám, doplniť pitný režim a ako to býva zvykom, človek sa ani nenazdá a už je aj hore :)
Kým sme vybalili nepotrebné veci, niečo malé zjedli (rozumej skôr vypili) čas veru aj trochu pokročil. Nuž nie je to už dnes na nejaké šialené výkony a preto pozeráme po niečom kratučkom. Padol výber. Dolný Kežmarský strážnik a Školksý ľad. My s Peťom sme si vybehli Poľskú cestu, Maťo s Michalom- Koncert sa nekonal (len do sedielka), ktoré sme vybehli za niečo cez hodinku a už aj bežíme pod ľad, ktorý sme vybehli za cca 45 minút. O piatej už dopĺňame pitný režim na chate a tešíme sa večeru (ktorá je mimochodom tak výdatná, že ju len z ťažkosťami do seba natlačíme :). Pali, segedín ti naozaj ide, môžeš sa vydávať :D )
Večer už nasleduje kultúrny program s posedením pri gitare, ktorý sa u poniektorých kusoch pretiahne až do štvrtej rána :D. Obdivujem, ako je možné tak dlho vydržať v bojovom nasadení. Teda tí, čo prichádzali neskôr večer ešte boli plný síl. Ale my ostatní... no. Poniektorí schrupli aj na stole (ale to bolo určite len od tej celodennej únavy :D, však Petrík...) a naopak iní zas na stole tancovali :D , však Mirko.

Deň 2.:
Ľudia vstávajú. No. Ľudia... Pri niektorých kúskoch sledujem skôr deštruktívne sklony. Počasie vyzerá, že dnes sa budeme musieť riadiť heslom, že už aj krajšie dni sme presedeli v krčme. Pri raňajkách sledujeme besniaci vietor, ktorý miestami donúti aj kosodrevinu ľahnúť si na zem. Je zatiahnuté, trochu sneží. Nikomu z nás sa nejak nechce von, tak sa tvárime, ako by sme mali na raňajky kapra :). Prvý odvážlivci sa však odvažujú opustiť útulnú chatu, ba dokonca vyzerajú, že si aj pásy na lyže chcú nalepiť. Nuž rozkývali sme sa teda nejak všetci, niektorí si sa vybrali na naše včerajšie destinácie a my (Peťo, Maťo, Michal a ja) ideme teda reku okuknúť, či sa nám podarí aspoň do Červenej dolinky zájsť. Stopu nám chvála bohu prešľapuje naša skialpinistická odnož klubu, tak ako tak stíhame :) Vietor zatiaľ ustal len kúsok, no vyzerá, že by sa niečo mohlo podariť. Pod Žeruchami sa rozlúčime s lyžiarmi, ktorý sa vybrali na Jahňací a jeho okolie a pokračujeme pod Predné Žeruchové sedlo. Ak bude úplne zle, vybehneme si aspoň to. Vyzerá to však celkom dobre a po Duškových radách (ďakujeme Duško Z. za tip) si vyberáme ľadík a Žľab do Zadného Žeruchového sedla. Cesta vedie cez cca 7 m ľadík (80°), potom asi 40 m snehovo ľadovým žľabom (do 70°). V druhej dĺžke Peťo ťahá na pilierik vpravo (III). Potom nás už čaká len snehový utekáč cca 200 m (do 50°) a sme v sedle. Rozhodli sme sa, že krajšie by to mohlo byť cez Kozí štít, tak zo sedla stúpame po hrebeni (II/III) priamo na vrchol a po cca 3 hodinách sa už „slníme“ na vrchole. Zostupujeme normálkou, no sneh zo severu moc nedrží, preto hlavne opatrne a pomaly až do Východnej Kozej štrbiny. Odtiaľ je to už bezpečné, takže utekáme (no. Utekáme... Skôr sunieme sa :) ) dole do Červenej, kde stretávame vyškerenú skialpinistickú odnož, plnú tiež skvelých zážitkov.
Večerné posednie pred, pri, ale aj po večeri sa nesie v znamení celkom slušných (ale aj trošku neslušných) vtipov :). Poniektorí gitaristi majú po poslednej orchestriáde presilené paprče a preto dnes akosi ich hudobné výkony zmĺkli. Všetci sme však nadšení z dnešného dňa. Veď prečo aj nie? Lyžiari pokreslili svahy krásnymi oblúkmi, lezci zanechali svoje (síce zmazateľné) stopy v cestách v okolí, jedni zobrali niekam iných a tak je na čo spomínať. Dnes to však nie je už tak na dlho a chata stíchne o čosi kôr. Treba sa nám predsa len trochu vyspať a mať aj na zajtra nejaké tie sily aby sme ešte niečo dali.

Deň 3.:
... a posledný :( . Keď už sme však tu a počasie a podmienky sú celkom fajn, ešte sa nám snáď niečo podarí pochodiť :). Poniektorým pretekárom nedá spávať piatkový výbeh Daníka s Mirkom S. a preto to dnes idú skúsiť tiež pilier. Mirko Č. s Adamom si idú prebehnúť SZ pilier na Kežmarák a Peťo Č. so Štefanom sú v tesnom závese. Partia Daník, Mirko S., Peťo M., Duško... sa vybrali do Poludňajšieho kľudu, Peto B., Maťo a Michal do Žerúch a ja s Ľudkom a Lydkou do Ovčej cesty. Keďže nastal deň odchodu, nechceme sa veľmi neskoro vrátiť a preto to všetci celkom ponáhľajú. Keďže podmienky boli každým dňom lepšie a nechcelo sa nám len tak na prázdno dole odchádzať, my sme si ešte stihli, v rámci vyklusania a len tak pre potešenie vybehnúť Školský ľadík (poniektorí už asi aj 14-ty krát :D ). Lyžiari však tiež nezaháľali a vychutnávali si svoje oblúčiky rôzne roztratení po okolí :)

Ako som už na horoklubový FB písal... Kamaráti, ten kto s nami nebol, môže len ľutovať. Ten kto bol, banuje len to, že to bolo krátko :) Opäť sa potvrdilo, že sa oplatí zúčastniť klubovej akcie. Kamaráti, ďakujem Vám za príjemné pobavenie. Brnčalka, ďakujeme za príjemné prostredie. Tatry, ďakujem za prežitie a hlavne Mirec, ďakujeme za zorganizovanie :) Nuž a nám už len zostáva tešiť sa opäť na ďalšie akcie. Najbližšie na jar, na Kaľamárke :)

Zoznam polezenia:
18.03.2016
Peťo B., ja, Maťo, Michal: Dolný Kež. Strážnik (Poľská/ Koncert) + Školský ľad
Daník, Mirko S.: Kežmarák, SZ rebro
Peťo Č, Pišta: Orlowski
Mirko Č., Adam: Ladový štít

19.03.2016
Peťo B., ja, Maťo, Michal: Záp. Žeruchové sedlo + Kozí štít
Daník, Mirko S., Pťo M, Peťo Č., Pišta.: Dolný Kež. Strážnik,Poľská + Školský ľad
Mirko Č., Adam, Mirko K.: ľad do Malej zmrzlej

20.03.2016
Peťo B., Maťo, Michal: Vých. Ž. veža pravým žlabom (III)
Ľudko, Lydka, ja: Dolný Kež. Strážnik (Ovčia cesta) + Školský ľad
Mirko Č, Adam, Peťo Č., Pišta: Kežmarák, SZ rebro
Mirko S., Daník, Peťo M., Mirko P.: Poludňajší kľud

Lyžiari:

Vyšliapané všetko vyšliapatelné a zlyžované všetko lyžovatelné v okolí :)



piatok 11. marca 2016

Kurzy 2016

Pekný víkend na Brnčalke :) (10.-11.09.2016)
Ďalší pekný víkend strávený so skvelou Česko- Slovenskou partiou na tomto krásnom mieste...
Spoločné vrcholové foto. Pre viac foto je dole odkaz... :)

Pár foto sa dá vidieť tu:  https://goo.gl/photos/8MZxxyrnDmw2CT6F9

Oboznamovací kurz Kaľamárka
Zas pár dní strávených na skalkách, tento raz so Stankou a Adamom.

Pár fotiek môžete vidieť tu:
https://photos.app.goo.gl/8L8ypNT7iXD7W7hc8
...
Oboznamovaci kurz skaly Stanka a Adam

...

Oboznamovaco- zdokonaľovací kurz Kaľamárka 04.-05.06.2016

Dva dni sme sa trochu trápili, trochu motali a trochu vymotávali, no nakoniec sme všetko dobre zvládli :)

Pár fotiek môžete vidieť tu:
https://photos.app.goo.gl/JM7aLpqZmbPoSasQ9
...
Oboznamovaco / zdokonalovaci kurz Kalamarka 04.-05.06.2016

...

Zakladný kurz skelného lezenia JAME, Kalamárka 05.-09.05.2016

Ďalší rok sa nám podarilo dostať na Kalamárku, trochu si hlavy precviciť :)
Tento raz to bola patria 15 ľudí a teda poviem vám, partia to bola veru skvelá :)

Pár fotiek môžete vidieť tu:
https://photos.app.goo.gl/fyGs7Kw9EdfWipmZ6
...
Zakladny kurz skalneho lezenia JAMES, Kalamarka 05.-09.05.2016

...
Základy lezenia ľadov v spolupráci s M-GUIDE 06.-08.03.2015:

Dovolím si tu s vami sa podeliť o pár pekných záberov od Davida z ďalšieho vydareného kurzu lezenia ladov. Sú miesta, kde sa aspoň ja vždy rad vraciam. Sú miesta, kde sa, dúfam, aj iní budu radi vracať. Nuž a keď sa stretne dalšia super akcia o skvelými ľuďmi na takom krásnom mieste, už sa len teším, kedy sa mi sem zas podarí vrátiť... :)

pár foto tu: https://photos.app.goo.gl/VJzZnC199XsYR1rJ8
Kurz lezenia ladov s M-Guide 03.-06.03.2016

...

streda 27. januára 2016

Dolomiti január 2016

Posielam pár fotiek z vydenej lyžovačky. Za tri dni sa nám podarilo nalyžovať 136 km a dúfam, že o rok bude príležitosť to potiahnuť aspoň na 150 km :)

viac foto: https://photos.app.goo.gl/KRTpuaWWtRmJkLug7

...
Dolomiti januára 2016

...

...