Vyhľadávať v tomto blogu

utorok 5. septembra 2017

Oddielová akcia Popradské pleso- Tilleho hrana, Staré časy a Plesová sezóna- 31.08.- 03.09.2017

Ako slniečka sa každoročne v lete presúvame pomaly po tatranských chatách z východu na západ, nuž a tento rok prišiel rad na Popradské pleso. Perfektná partia lezcov, turistov, bežcov alebo len priaznivcov Horoklubu sa každoročne túla po našich krásnych horách, spoznáva (možno) nové cesty, spomína (možno) na starých miestach, obdivuje krásy prírody, ale hlavne žije pre to a robí to, čo ich napĺňa a robí šťastnými :). Kto bol, ten pochopí a kto nebol, môže len banovať ;). Ako vždy sa mi ťažko bude opisovať všetko čo kto zažil a preto ,ako vždy, pripájam len niečo z našich zážitkov.

Deň 1.: Východný Železný štít, Tilleho hrana, VII
Táto nádherná hrana, ktorá sa nachádza v hlavnom hrebni Vysokých Tatier je zároveň aj najťažšou častou hlavného hrebeňa. U mňa vzbudzuje obrovský rešpekt od času, keď som prvý krát videl jej fotky a to som ešte netušil, koľko vzduchu môže mať človek „pod zadkom“ aj v takejto krátkej ceste :). Mám síce nejaké zmiešané pocity okolo žalúdka (a možno aj inde :D), keď Maťo vybral práve túto cestu, no na druhej strane som zas plný očakávania a celkom sa teším. Po skorom rannom vsávaní na plese teda veľmi nezdržujeme, len zhodíme prebytočné veci do sušiarne a ponáhľame sa (pod slovom „ponáhľať sa“ u mňa však znamená, že ma asi o kolo predbehol aj slimák) hore Zlomiskovou dolinou. Do Železnej brány nám to trvalo cca 2 hodiny a veru ma to trochu aj rozbabralo, no na tešení mi to aj tak neubralo :)
1.Dĺžka cca 35-40 m, IV/V: Podľa informácií naliezame priamo zo sedla ľavou stienkou samotnej hrany. Skala je dosť chladná, pršteky veru aj trochu vykrúca :). No ako som sa všade dočítal, je to tam všetko dosť voľné. Lezenie síce nie je náročné, no sústredenie sa na každý krok aby som niečo nepustil dole je celkom slušné. Na skoby (keďže som jednu takmer vytiahol rukou aj s blokom, v ktorom bola zabitá) sa radšej veľmi nespolieham a istím kde sa len dá. Vľavo odo mňa je neveľká vežička (cca 2 m), ktorá takmer levituje položená na 10 cm širokej poličke. Obchádzame ju sprava, ale opatrne aby som ju nepustil na Maťa :) Asi 5 m nad nami je ďalšia vežička, na ktorej je už štand (4 skoby, ale pozor!! Majú už čo to odžité :)
2.Dĺžka cca 50 m, VII: Nad nami je prekrásna hrana. Po skobách ( vpravo od hrany) priamo po hranou hore až do miesta, kde sú dve skoby vedľa seba. Nad nimi to začína byť zaujímavé, keďže v jedinom mieste, kde by sa dalo čosi založiť, je zatemovaný čok bez lanka. Opatrne, hlavne jemne ďalej asi meter po hrane, potom nepríjemný prekrok doľava do previsnutej špáry. Tu odporúčam nepozerať sa dole :D. Ja som sa pristihol pri tom, ako som si sám sebe vyprával každý nasledujúci krok. V previsnutej špáre sú dve skoby nad sebou, potom už len na véééľmi vzdušnú hranu a ľahším lezením až pod vežičku (štand- skoba+ nit s majlonou). Odtiaľ zlaníme na 2x tou istou cestou späť na nástup do sedla.
Tilleho hrana je úžasná, krásna, exponovaná, no u niektorých možno trochu nedocenená cesta. Aj keď svojou dĺžkou vôbec nepatrí medzi tie „dlhšie“, je to povinná jazda a určite sa to oplatí preliezť už len pre tú jej povestnú vzdušnosť :)   

Deň 1. pokračuje :) : Ošarpance, Staré časy, VI-
Zostalo nám ešte dosť času, počasie má byť dnes krásne a keďže spíme na Popradskom, poškuľujeme po ďalšom našom realizovaní sa :). V sedle teda pobalíme veci, rozlúčime sa s kamarátmi, ktorí nás prišli pozrieť a hybaj ho ešte na prechádzku na Ošarpance. Máme tam ešte totiž jednu cestičku, ktorú sme si nedali a vyzerá to, že dnes je ten správny deň. S malou prestávkou na doplnenie tekutín sme zhruba za niečo cez hodinku na nástupe a smerujeme rampou na nástup.
1.Dľžka cca 40 m, VI-: Cesta má spoločný nástup s Plšekovou cestou, no zhruba v polovici dĺžky sa rozdeľujú. Ďalej treba pokračovať vpravo popod Magické oko, jemne položenou platňou po ešte jemnejších chytoch. Náramne mi to pripomína minuloročnú „levitáciu“ práve v oku :). Štand je pod tenkou špárou v platniach. (PS. „Ďakujeme“ „ľuďom“, ktorý to liezli pred nami a nechali na štande „hnedý darček“. Áno aj ja som sa bál. Ale aspoň som sa z toho neposral :/ ).
2.Dĺžka cca 40 m, V+: Zo štandu rovno hore malou špárou, kde sa však prvé 3 metre nedá nič založiť. Netreba však panikáriť ako ja :). Stačí sa pozrieť do paralelnej pravej špáry, urobiť ešte krok a založiť tutového frienda :). Ja som to neurobil a takmer som tam nechal niečo podobné, ako bolo na štande. Vrátim sa preto dole a pri mojom rozpoložení ma radšej Maťo vymení a ide to on. Potom už len hore za nitom a ešte pár metrov na spoločný štand s Plšekom.
3.Dĺžka cca 20 m, VI: zo štandu pokračujeme asi 7 m stienkou priamo nad nami, nad ktorou už je ľahký terén, ktorý nás dovedie na rampu, odkiaľ to dáme dole na jeden zlaňák, pobalíme veci a v rámci našich kondičných možností sa ponáhľame za kamarátmi dole do doliny :)
 Keďže nás zajtra čaká ešte posledný pekný deň, vhodný na dlhšie túry, večer nijak pridlho nevysedávame a po krátkej socializácii (tak do 23:00 :) pomaly utíchajú aj vtipné príhody a osadenstvo sa poberá do svojich postelí.

Deň 2.: Malý Ganek, Plesová sezóna, V+
V poslednom čase, sa nám v tejto stene nejak akoby roztrhlo vrece s novými cestami, nuž a keďže sa aj nám doniesli do uška správy o peknej skale, nie je čas strácať čas a o program na dnešný deň je veru asi postarané :) Ráno teda vyrážame, kto by to čakal, opäť hore Zlomiskovou dolinou no tentoraz do Rumanovej dolinky. Ja som tu bol snáď len dvakrát a veru som už asi aj pozabudol, ako to je s boľavými nohami ďaleko :) . Vybehneme ešte na Gankovú terasu, kde sa rozlúčime s kamarátmi, ktorí sa vybrali do piliera na Veľký Gánek a hľadáme smer v ceste Plesová sezóna.
1.Dľžka cca 50 m, V-: Jemne doľava popri členitom diagonálnom vhĺbení, zhruba v jeho strede traverz doprava a krásnymi vymytými platňami hore ku štandu (je ho vidieť z nástupu- červená slučka).
2.Dľžka cca 30 m, V+: Od štandu traverz asi meter doľava a nad nami sa nám ukáže nádherná sokolíková špára (na väčšie friendy), ktorá nás dovedie na 3. štand. Veľmi pekné a zaujímavé lezenie, ale pre toho, kto to vie :D
3.Dľžka cca 40 m, V+: zo štandu jemne doprava, potom späť doľava na vežičku nad nami. Z nej rovno hore (skoba) pod previs, ktorý diahonálne pretína trhlina, kde je nit, ale teda dočiahnuť ho, je celkom zábava :) Potom už len pár metrov ľahším terénom na príjemnú trávnatú policu.
4.Dľžka cca 50 m, V+: Nad nami je logický kút, ktorým cesta vedie ďalej. Tu to už však začína byť trochu zamachované a treba už dávať pozor. V prvej polovici kúta sme použili nit (treba predĺžiť) z ľavej cesty, potom ešte kus hore a pred nami sa nám kút začína ako sprevisovatievať :D (skoba a cca 2-3 m nad ňou nit) . Najprv som sa na Maťovom slovníku aj trochu chcel baviť, no keď som videl aj niektoré jeho nekoordinované tanečné kreácie s batohom na chrbte, keď sa snažil vyprostiť z komínového zovretia, veru som už aj sústrediť začal :) Aspoň že mal ten nit zapnutý niekde okolo kolena. Ak to pôjdete s batohom, nenatrepte sa do komínika. Radšej meter- meter a pol vpravo stienkou :)
Na vežičke nad cesto je posledný štand, odkiaľ sa dá pohodlne zlaniť späť na nástup. Keďže však Maťo ešte nebol na Gankoch, my sme sa rozhodli pokračovať ďalej po hrebeni smerom na Malý a Veľký Ganek. Tu už stretávame oddielových kamarátov a hneď sme zas veselší. Pomaly teda všetci zostupujeme „normálkou“ do Gankovej štrbiny, odtiaľ dole žľabom na terasu po ktorj už vedie znateľný chodníček popod Rumane štíty až takmer po Zlobivú. Potom už len zbehnúť dole ďalším žľabom späť do Rumanovej dolinky a pomaly sa poprepletať šutriskami (asi 3x sme medzi nimi zablúdili :D) naspäť do Zlomiskovej ku Ľadovému potoku. Tu sa zas postretávame s našimi, trochu odfúkneme, jemne osviežime ubolené hnáty a hybaj ho dole „medzi ľudí“ :)
Na zajtra si pre nás príroda pripravila ochladenie a vraj aj dážď, tak práve tento večer môže byť ten správny na kultúrne sa vyžitie :) Nechcem tu veľmi rozmazávať, ako to vyzerá, keď sa stretne oddielová takmer rodina v počte takmer 40 kusov, no kto nebol, naozaj mu môžu zostať len oči pre plač :). Príhody, vtipy, rozprávanie, pár gitár, dobrá nálada, telá síce ubolené, no myšlienky vyčistené, spevníky pripravené, hlasivky naladené a sudy s pivom naštartované a do hlbokej noci pre nás otvorené :)

Deň 3.: Čakanie na dážď :)
Väčšina z nás ráno vstáva trochu opatrnejšie, ako inokedy :) Je škoda, že niektorí už musia odísť domov, no keďže je predpoveď taká, aká je, ani sa niet čo čudovať. Pár z nás sa ešte odváži ísť aspoň do steny Ostrvy, niektorí na vychádzku na Kôprovský, tí odvážnejší liezť na Mengusovskú vežičku a my ostatní už len natiahnuť pár dĺžok okolo Popradského plesa :). Škoda však. Rozpršať sa akosi nechcelo. No keď už sme sa rozhodli, do steny sa nasilu trepať nebudeme. Radšej trochu predriemneme a večer ešte (už však asi len v polovičnom počte) zvyšky podojedáme ;)
Potom už len pobaliť a skoro ráno aj toto krásne opustiť :( Plán však bol splnený. Zaumienené bolo  vylezené, naštudované bolo prejdené, donesené bolo zjedené a všetko bolo vypité :).

Kamaráti, ja vám ďakujem, že môžem pár chvíľ do roka tráviť s takýmito členmi :). Mirkovi za to, že nestráca pevné nervy pri organizovaní, gitaristom za staranie sa o atmosféru, iným zas za tie krásne príhody. Aj keby som chcel, neviem tu asi vymenovať všetkých. Som rád, že práve tie najkrajšie chvíle som mohol tráviť práve s tými ľuďmi ;) Takže za mňa len jedno veľké ĎAKUJEM a dúfam, že čoskoro bude zas možnosť prežiť ďalšie takéto príjemné chvíľky ;)

Takže v skratke vylezené:
Maťo a ja:
Východný Železný štít, Tilleho hrana, VII, 1,5 hod
Malý Ošarpanec, Staré časy, VI-, 1,5 hod
Malý Ganek, Plesová sezóna, V+, 2 hod, + pokračovanie hrebeňom cez Ganky II/III, 1 hod
Viac foto: Tu


2 komentáre:

  1. "Ako slniečka z východu na západ" no umrela som :D
    Inak krásne napísané :)

    emme-nahorach.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dekujem :)
      ...a neumieraj. Skoda by to bola.. ;)

      Odstrániť